Keď sa z miestneho rozhlasu ozve: „Vážení spoluobčania, pozdravuje vás starosta,“ obyvatelia Zemplínskych Hámrov vedia, že bude nasledovať komentovanie, sekírovanie, moralizovanie.
Bývalý generál má evidentne rád poriadok. Ekonomicky vraj obec dal do poriadku, ale nedokázal nič spraviť s tým, že tam žijú desiatky slobodných tridsiatnikov. Jeho program je spraviť z nich partnerov. Česká režisérka Erika Hníková nakrúcala, ako to robí. Film Nesvadbov najprv videli obyvatelia Zemplínskych Hámrov a potom tí, čo prišli na festival do Jihlavy.
Je ozaj pozoruhodné, ako starosta presne vie, kto má aké záujmy a akými malichernosťami sa zaoberá. Je aj nezvyčajné, že pol roka pripravuje večierok a že za nimi vyšle sympatickú kolegyňu, aby ich osobne pozvala. To, čo sa potom deje (niečo podobné ako na večierkoch zo základnej školy), by sa dalo označiť za dokumentárnu grotesku. Film Nesvadbov je však, bohužiaľ, aj trochu výsmešný. Najmladšia časť publika v Jihlave sa smiala na nevkusnom zariadení skromných domácností, a napokon, čo iné mala robiť. Možno iba rozmýšľať nad tým, čo myslí starosta úprimne, čo je iba jeho šou a čo bolo iba šou filmovou. Samota mladých ľudí a ich neschopnosť prejaviť city, život v stereotypoch a pasivite je stará a neuchopiteľná téma. A pre režisérku Hníkovú asi aj nezaujímavá. Škoda. Takto hrozí, že bude treba pristúpiť k starostovmu návrhu: vydávanie a ženenie povinne uzákoniť.
