Jaro Vojtek rozmýšľa, čo povie divákom vo svete, keď uvidia jeho nový film Cigáni idú do volieb. Obáva sa, že zostane rovnako nemohúcny, ako keď prišiel v januári na festival v Rotterdame a ukázal im Hranicu – šialený príbeh z východoslovenskej dediny, ktorú politická moc rozdelila medzi dva štáty. „Pýtali sa ma vtedy, ako je možné, že dve krajiny zo spriateleného bloku si na svojej spoločnej hranici robia také zverstvá. Nemohol som im povedať nič iné, len, že neviem,“ hovorí Vojtek. „A teraz zase neviem, ako im vysvetlím, čo všetko je možné v modernom stredoeurópskom priestore – keď idú voľby.“
Stískaj ruku a maj disciplínu
Cigáni idú do volieb ešte nie je hotový film. Vojtek ho zatiaľ iba prišiel prezentovať na festival do Jihlavy. Minulý rok tu práve zvíťazil s Hranicou – ale neoslavoval dlho, utekal nakrúcať do Poltára. Boli akurát voľby do vyšších územných celkov a v Poltári kandidoval jeho nový filmový hrdina, rómsky aktivista Vlado Sendrei.
„Zlanárili ho vlastne gadžovia z Bratislavy, pracovníci americkej nadácie. Vysvetlili mu, že rómske záujmy by mal obhajovať Róm a on si povedal, že dobre. Ja som pochopil, že som pri veľkej téme, že môžem spraviť film o tom, ako sa do vyššej politiky pokúša dostať Róm. A Vlado Sendrei zas uveril, že to je možné a že sa to aj stane,“ hovorí Vojtek.
Nadácia Sendreiovi vytvorila trinásťčlenný volebný tím, učila ho správne podávať ruku, pozerať sa voličom do očí, výrazne sa predstaviť. Vysvetlila im, že je nevyhnutné používať správne heslá a mať disciplínu, prosto, že treba hrať hru. A pri tom všetkom to mala byť kampaň od dverí k dverám, v podstate bez peňazí a bez podplácania.
Samozrejme, taká, ako si Bratislavčania predstavovali, nakoniec kampaň nebola. „To, čo sa dialo v osadách, to bol rokenrol. Všetko natrénované zmizlo, zostala absolútna živelnosť,“ vraví Vojtek.
Ani on nedodržal svoj plán. Myslel si, že nakrúti film o tom, ako sa človek uchádza o politický post a čo všetko pre to spraví. No nečakané zvraty udalostí ho prinútili nakrúcať aj o ideáloch a dezilúziách, veľkosti spoločenských ambícií a krehkosti intímnych vzťahov.
„Vedel som, čo ma asi čaká,“ hovorí. „Tušil som, že sa rómsky volebný tím opije ešte skôr, ako dorazí za voličmi. Aj to, že sa Vlado Sendrei bude hádať s manželkou, aj to, že ho vyhodí za dvere. A predsa o tom film nie je.“
Kým príde Winnetou
Prezentácia v Jihlave bola úspešná. Ožila pri nej aj mladá hosteska, unavená z celodenného podávania kávy a obzvlášť nadšená bola zástupkyňa zo Sundance Film Institute.
Jaro Vojtek spolu s producentom Tomášom Kaminským dlhšie uvažovali na tým, ako do krátkej prezentácie prenesú neuchopiteľnú energiu z filmu. Rozhodli sa, že prídu aj s Vladom Sendreiom osobne a že prítomným producentom, možným partnerom, nalejú slivovicu. Mnohí z nich boli predsa zo Západu a skutočný život s Rómami nepoznajú. Nevedia si ani predstaviť, aké to je s nimi nakrúcať.
„Videli sme, že rómske rodiny sú rozhádané ako indiánske kmene. Sú medzi nimi Siouxovia, Šošoni aj Apači a všetci si myslia, že sú najdôležitejší. Kým nebudú mať svojho Winnetoua, do parlamentu sa nedostanú,“ hovorí Vojtek. „Ani ja neviem, ako rómsku otázku vyriešiť. Cigáni idú do volieb bude teda smiešny a zároveň veľmi smutný film. Možno aj pochabý, neviem. V Jihlave som si potreboval overiť, či bude zrozumiteľný. Lebo najprv sa my ľudia musíme spoznať.“
