Prestížnu cenu tento rok na veľké prekvapenie britských stávkových kancelárií dostal Howard Jacobson za tragicko-komický román o židovstve, smútku a stratách s názvom Finklerova otázka.
Howard Jacobson skutočne nebol najväčším kandidátom na tohtoročnú Bookerovu cenu. Literárni kritici skôr očakávali, že prestížne ocenenie získa Peter Carey za historickú fikciu Papagáj a Olivier v Amerike, prípadne literárny experiment Toma McCarthyho s tajomným názvom C. Vydavatelia a kníhkupci zas stavili na Izbu Emmy Donoghuovej, ktorá predajom prekonala všetky ostatné nominované romány.
Kto je Howard Jacobson
Narodil sa v auguste 1942 v Manchestri, vydal jedenásť románov a štyri esejistické knihy.
Je autorom komických diel, ktoré sa často zaoberajú vzťahmi mužov a žien a dilemami britských židov.
Na tvrdenie, že je anglický Philip Roth, reagoval slovami „Som židovská Jane Austenová“.
Bookerovu cenu za komický román pred ním získal iba Kingsley Amis v roku 1986 za prózu The Old Devils.
Každý týždeň píše stĺpček pre denník Independent, vystupuje aj v televízii.
Britský Philip Roth
Kto je Howard Jacobson
Narodil sa v auguste 1942 v Manchestri, vydal jedenásť románov a štyri esejistické knihy.
Je autorom komických diel, ktoré sa často zaoberajú vzťahmi mužov a žien a dilemami britských židov.
Na tvrdenie, že je anglický Philip Roth, reagoval slovami „Som židovská Jane Austenová“.
Bookerovu cenu za komický román pred ním získal iba Kingsley Amis v roku 1986 za prózu The Old Devils.
Každý týždeň píše stĺpček pre denník Independent, vystupuje aj v televízii.
Hoci Finklerova otázka nie je Jacobsonovým najlepším románom, určite je typickým príkladom textov, ktoré tento britský autor takmer tri desaťročia publikuje. Satirické novely, ktorých ústrednou témou je židovstvo a protagonistami opustení a smutní muži v strednom veku, ktorí nerozumejú ženám, by pokojne mohol písať Philip Roth. Veľká Británia však nie je Amerika, v ktorej sa z románov o povahe židovstva stal takmer samostatný žáner.
A nielen literárne sú tieto krajiny neporovnateľné. Komédia o antisemitizme nie je od čias Charlieho Chaplina žiadnym šokujúcim javom, keď sa však do nej primiešajú zamyslenia nad problémom súčasného sionizmu, je určite podnetom na diskusiu, ktorá bude mať na opačných stranách Atlantiku úplne inú podobu.
Hrdinom Jacobsonovho románu je Julian Treslove, jediný gój z trojice protagonistov. Julian trpí úzkosťami stredného veku v oveľa väčšej miere ako ktokoľvek iný, keďže je opustený a zúfalo romantický ako len milovníci opery bývajú. Po tom, čo odišiel z BBC, začal pracovať ako „dvojník celebrít“. Niežeby vyzeral ako niekto slávny, ale budil dojem, že je prototypom slávneho človeka. Chameleónska povaha tejto práce v spojení s Julianovým snom, v ktorom mu čerstvo nájdená životná láska poeticky umiera v náručí (najlepšie za zvukov Verdiho opery), ponúkajú predstavu samotára, ktorého život sa nedá opísať iným slovom ako fiasko.
Román bez deja
Veľmi nevýrazný dej románu, ktorý možno skôr opísať ako sériu úvah, začína, keď sa Julian vracia z večere so svojimi nedávno ovdovenými židovskými priateľmi. Libor Sevcik je takmer deväťdesiatročný emigrant z Československa, ktorý celý život pracoval ako reportér v šoubiznise a priatelil sa s Marlene Dietrich či Gretou Garbo, je stelesnením starého sveta a všetkého európskeho.
Na druhej strane Sam Finkler, Julianov spolužiak z univerzity a prvý žid, ktorého spoznal, je arogantný a do poslednej nitky typicky britský. Profesionálne sa venuje popularizácii filozofie a vďaka knihám so smiešnymi názvami ako Existencialista v kuchyni či Príručka domáceho stoicizmu si získal slávu a stoličku v televíznych talkshow.
Pre Juliana je Finkler typickým židom a napriek tomu, že sa snaží vyhnúť stereotypom, niekedy sám skĺza ku karikatúram, ktoré Finkler ešte aj v popieraní svojho židovstva potvrdzuje. Jedným z príkladov je Finklerovo predsedníctvo antisionistického klubu. V opisoch stretnutí tohto krúžku Jacobson prezentuje celú škálu argumentov týkajúcich sa Izraela a jeho politiky.
Osudové prepadnutie
Na ceste zo spomínanej večere Juliana, ktorý svoj život opisuje ako sériu absurdných potúp, prepadne a okradne žena. Z toho mála, čo si z tohto krátkeho incidentu pamätá, usúdi, že zlodejka konala na základe svojho antisemitského presvedčenia. Julian si rozbitý nos vyloží ako znamenie osudu, že by sa konečne mal stať židom a dvojníkom svojich priateľov, ktorým ich židovstvo závidí.
Cez Julianove snahy prijať židovské klišé, čierny humor a všeobecný aj veľmi konkrétny smútok Jacobson čiastočne odpovedá na „Finklerovu otázku“, čo znamená byť židom v dnešnom svete. Tradície a nedefinovateľnosť toho, čo je židovské však nie sú jedinými témami románu. Jacobson sa niekedy vtipne, niekedy tragicky dotýka osamelosti, neistôt stredného veku, smrti či celoživotných priateľstiev a vzťahov, ktoré sa neustále menia, a v prípade jeho hrdinov balansujú na hranici obdivu a závisti.
Jacobsonova komédia je absurdná, ale nie je fraškou. Odpoveďou na Finklerovu otázku nemôže byť nič iné ako komédia, ktorá sa začína aj končí smutne.
