Najslávnejší karikaturista USA Daryl Cagle šíri po amerických denníkoch Shootyho kresby.
Na Slovensko prišiel prednášať najslávnejší americký karikaturista. O tom, prečo boli dánske karikatúry proroka Mohameda zlé, aj prečo sa lepšie kreslil bývalý prezident Bush ako súčasný Obama. "Bola s ním proste väčšia zábava," hovorí.
Keď po prednáške podpisoval študentom knihy, nezabudol každému niečo nakresliť. Napríklad slona či somára, zvieratá symbolizujúce hlavné americké politické strany.
Americký politický karikaturista Daryl Cagle kreslí pre najnavštevovanejší americký spravodajský portál televízie MSNBC. Odchytili sme ho po jeho workshope na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.
Jeho syndikát karikaturistov, ktorý založil v roku 2001, má preplatených 850 z 1600 amerických novín. Každé z nich môže publikovať karikatúru uverejnenú na ich stránke vrátane obrázkov Slováka Martina „Shootyho" Šútovca, karikaturistu denníka SME.
Príliš odvážne?
Väčšina novín v Spojených štátoch nemá vlastného politického karikaturistu, každý deň si vyberajú kresby zo syndikátov, ako je ten Cagleov. "Na našej stránke uverejníme asi 15 až 18 kresieb denne. Editor z novín, ktoré si predplatili náš servis, si vyberie, ktoré chce uverejniť." Výhoda pre noviny je, že sa nemusia spoliehať na jedného človeka a vyberajú si podľa svojho vkusu - konzervatívne médiá konzervatívnu karikatúru, liberálne liberálnu.
Takto sa môže stať, že jedna karikatúra vyjde vo viacerých novinách súčasne, niekedy aj v tom istom meste. Karikaturisti často nevedia, v ktorých novinách a či vôbec ich dielo publikujú. "To je trochu frustrujúce," priznáva Cagle.
Tento systém tiež dovoľuje selektovať príliš odvážne a trúfalé karikatúry. Mnohí editori radšej nepoužijú príliš tvrdé kresby. Skôr dávajú prednosť zábavným vtipom bez silnej pointy. "A to je pre politických karikaturistov problém. Príliš mnoho editorov je bojazlivých," dodáva.
Celebrity a vtipy
Cagleho hnevá, že priveľa novín tlačí karikatúry celebrít a prosté vtipné kresby. No zdá sa, že Američanom sa presne také páčia. "Úplne najpopulárnejšia na našej stránke bola karikatúra Janet Jacksonovej, keď v roku 2004 počas Super Bowlu odhalila svoju bradavku. Kliklo si na ňu 65 miliónov ľudí," hovorí.
Podľa Cagleho sú americkí karikaturisti síce silným hlasom v spoločenskej debate, no v niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku, sú ešte významnejší. Tam sú karikaturisti hviezdy, v Spojených štátoch často zostávajú v anonymite.
"Mnohí editori nemajú radi karikatúry, pretože zatieňujú slová na strane. Napríklad dva najsilnejšie denníky v Amerike New York Times a Wall Street Journal nemajú politického karikaturistu," hovorí Cagle.
Sloboda karikaturistu
Čo si myslí slávny karikaturista o dánskych karikatúrach proroka Mohameda, proti ktorým demonštrovali moslimovia po celom svete? Normálni karikaturisti by ich podľa neho nenakreslili.
„Dánskemu editorovi išlo iba o to, aby dokázal, že má právo nakresliť, čo chce. Išiel von, najal tucet karikaturistov, dal im 50 dolárov a povedal: nakreslite mi Mohameda, aby som mohol dokázať svoju pravdu."
Cagle sám podľa vlastných slov nemal problém karikovať moslimov, vždy to však muselo mať svoju pointu. Nikdy by to nechcel spraviť samoúčelne. Svoju verziu nazval "Mohamed zostupujúci po schodoch".
O tom, keď karikaturista podráždi rôzne skupiny ľudí, vie svoje. „Je niekoľko tém, za ktoré vždy dostanem hŕbu bláznivých mejlov: Izrael, Palestína, židia, moslimovia, potraty, kontrola zbraní či nelegálna imigrácia."
Naposledy koncom leta sa na neho vrhli Mexičania. V narážke na drogové násilie nakreslil totiž mexickú vlajku so stopami po guľkách a postrieľaným mexickým zlatým orlom ležiacim v kaluži krvi. Množstvo Mexičanov sa ohradilo, že nejaký Gringo zneuctil ich národnú zástavu. „Je na vašom zvážení či vyjadríte svoju myšlienku, alebo tak urazíte ľudí, že si všetci budú všímať hnev a vašu myšlienku stratia. Ide o to, či je vaša karikatúra ešte účinná, alebo už nie. Keď sa ľudia zameriavajú iba na to, že je to urážajúce, tak je to zlá karikatúra," hovorí.
V Spojených štátoch podľa neho podobné žaloby politikov hádžu do koša ešte pred začatím súdu. V niektorých krajinách však majú karikaturisti problémy. „Jedného karikaturistu z Alžírska žalovali 25-krát. V mnohých častiach sveta je to spôsob, ako schladiť tlač. Krajiny síce tvrdia, že majú slobodu prejavu, no potom žalujú novinárov. Ochrana novinárov a nemožnosť verejných osôb žalovať ich za urážky, je znakom vyspelosti slobody tlače," dodáva Cagle.
Daryl Cagle: Shootyho Fico je neškodný
Keď Daryl Cagle zistil, že za ním prišli novinári z denníka SME, hneď spomenul Shootyho. "Je to excelentný karikaturista, ktorého svet ešte neobjavil. Urobíme, čo sa bude dať, aby sa to zmenilo," povedal.
Práve s jeho syndikátom karikaturista SME spolupracuje. Shootyho kresbu - prezidenta Obamu a viceprezidenta Bidena ako dvoch hippisákov, ktorí znak NATO zmenili na symbol mieru - prvýkrát uverejnili vo februári 2009. "Veľa ľudí za hranicami ho nepozná, pretože kreslí najmä slovenské veci. Vďaka nám si teraz jeho diela pozerá oveľa viac ľudí," vysvetľuje Cagle. Jeho tohtoročná kresba prvého auta na vodu, ktoré však funguje len na vodu z Mexického zálivu, sa takto prepracovala aj do jedného z najväčších amerických denníkov Los Angeles Times.
"Je to umelec, ktorý svoje myšlienky brilantne vyjadruje aj bez slov," vysvetľuje Cagle, prečo patrí Slovák medzi 21 svetových karikaturistov, ktorých kresby uverejňujú na stránke. "Je to vec, ktorú na karikaturistoch oceňujem. Karikatúry sú druhom poézie. A keď nemá slová, a aj tak je v nej veľmi jasná a silná myšlienka, tak je to nádherná karikatúra. A Shooty je v tomto skutočne dobrý," hovorí.
Cagle pozná aj kauzu, keď bývalý slovenský premiér Robert Fico zažaloval Shootyho za karikatúru u doktora. "Videl som ju, mne sa zdala celkom neškodná. Myslím si, že ak politici žalujú za takúto karikatúru, tak im ide iba o to, aby karikaturista cítil, že bude preňho drahé, keď ich znova skritizuje," hovorí Cagle. Jemu sa politici ozývajú, len keď si chcú kúpiť originál nejakej karikatúry.
(vas)
