Obrazy z celého sveta utrhnuté z reťaze

Medzinárodný festival má dvadsať rokov, zmenil partnera aj logo. Ponúka 34 výstav z piatich kontinentov.

Pohľad na dvoch duševne chorých pacientov pripútaných k sebe reťazou mrazí. Mrazí aj napriek tomu, že sa dívate len na fotografiu a aj napriek tomu, keď počas výstavy taiwanského fotografa Chien-Chi Changa zistíte, že reťaz má ľuďom zavretým v psychiatrickej liečebni na Taiwane pomôcť. Je tu totiž považovaná za dôležitú súčasť liečebnej procedúry.

Reťaz nie je len názvom jednej z 34 kolektívnych či individuálnych výstav tohtoročného Mesiaca fotografia, ale je aj akýmsi symbolom celého festivalu. Sám festival totiž vytvára akúsi reťaz, spojivo medzi históriou a súčasnosťou fotografie, medzi dielom a divákom či medzi fotografiou strednej i východnej Európy a svetom zároveň.

V Bratislave tak robí už dvadsať rokov.

Päť hviezd z piatich kontinentov

Presne toľko uplynulo od prvého ročníka festivalu, keď v roku 1990 mohli po prvýkrát vystavovať dovtedy zakázaní fotografi, spomína na začiatky festivalu jeho riaditeľ Václav Macek. Hovorí, že jubilejný ročník prináša niekoľko noviniek i lákadiel.

„Upozornil by som na fotografický summit piatich hviezd z piatich kontinentov,“ vraví Macek.

Za hviezdu z Ázie považuje riaditeľ práve Chien-Chi Changa a jeho Reťaz v bratislavskej Galérii Médium, sondu do života africkej spoločnosti ponúka najznámejší africký fotograf Malik Sidibé, ktorý, ako sám o sebe prezradil, vďačí za svoj úspech otcovi. „Keď som mal desať rokov, otec mi povedal, že v septembri pôjdem do školy,“ spomína Sidibé.

„Dieťa z rodiny roľníckych Fulanov, ktoré má ďalších šestnásť súrodencov, je už dopredu predurčené na to, aby sa tiež stalo roľníkom. Ako jediný z celej rodiny som opustil dedinu a navštevoval som štyridsať kilometrov vzdialenú belošskú školu v Yanfolii.“ Sidibé vraví, že fotografiu miluje a chce sa jej venovať až do smrti, lásku z afrických fotografii môžete pocítiť v Pállfyho paláci.

V tieni tretej ríše

Osobnosťou Ameriky na Mesiaci fotografie je Marcos López z Argentíny, do Domu umenia zavítal s grotesknými kompozíciami z Latinskej Ameriky.

Austrálskou hviezdou je zas fotografka Polixeni Papapetrou. Jej Príbehy odnikiaľ, ktoré síce pochádzajú z Austrálie, vystavuje Galéria 19.

Európskych hviezd na medzinárodnom fotografickom festivale je viac. „Nakoniec sa nám podarilo doviezť aj výstavu Martina Paara, najvýznamnejšej osobnosti britskej fotografie,“ prezrádza Václav Macek.

Slovenské zastúpenie nezaostáva, netieni mu ani tretia ríša. I keď výstava oficiálnych fotografií slovenského štátu – V tieni tretej ríše núti k prinajmenšom k zamysleniu.

Nový partner, nové logo

Okrem zamyslenia je podľa Maceka jedným z cieľov festivalu pritiahnuť ľudí na výstavu. Organizácia dvadsiateho ročníka bola, ako tvrdí, paradoxne ešte náročnejšia než príprava minuloročného, ktorý preverila vlaňajšia hospodárska kríza. „Bolo to ťažké, museli sme hľadať nového partnera podujatia,“ prezradil Macek.

Nezmenil sa len partner, ale aj logo Mesiaca fotografie. Spoluorganizátorka festivalu Eva Szabová zo Stredoeurópskeho domu fotografie v Bratislave hovorí, že pre nové logo prerušili organizátori aj tradíciu, každoročne iný plagát s mesiacom preto nebude. „Zavádzame nové logo, chceme, aby sa to odlíšilo,“ vraví Szabová.

Originálne plagáty z predchádzajúcich ročníkov spolu s inými fotografiami, ktoré majú byť podľa Szabovej akousi reminiscenciou na históriu festivalu, sú súčasťou výstavy vo Francúzskom inštitúte – 20. rokov Mesiaca fotografie.

Dvadsať rokov dlhá fotografická reťaz tak pokračuje. V utorok 2. novembra štartuje už tradičným vernisážovým maratónom v Dome umenia.