Nošovice pred mamuťou automobilkou boli dedinkou v Moravských Beskydách. Preslávila ju kvasená kapusta a tunajšie nealkoholické pivo. Kórejská investícia za desiatky miliárd českých korún však život obce obrátila naruby. Dodnes v tom starousadlíci nie sú zajedno – je zóna asfaltu a výrobných hál požehnaním alebo skazou?
Bez firmy Hyundai by prišli o pracovné miesta aj o napätú atmosféru a susedské spory. A isté tiež je, že by bez nej sotva vznikol jeden výborný dokumentárny film. Kinosála v Jihlave minulý týždeň nestačila divákom filmu Vše pro dobro světa a Nošovic, ktorý mal svetovú premiéru za účasti režiséra Víta Klusáka a delegácie nošovických občanov.
Zlynčujte režiséraAk by si manažéri kórejskej korporácie preverili, koho do prevádzky púšťajú s kamerou, mohli si ušetriť odmeny pre právnikov a vyhrážky. Vít Klusák a jeho kolega filmár Filip Remunda, provokujú s chuťou a zámerne.
V dokumente Český sen rozpútali kampaň na falošný hypermarket. Nachytali na ňu konzumentov a zároveň odhalili vedecké finty, akými podvedomie oslovuje reklama. Projekt mal úspech, obaja autori tesne unikli lynčovaniu a hnevu oklamaných spotrebiteľov.
Nasledoval Český mier, dokumentárna komédia o vášňach, aké v Česku budili plány vybudovať na radarovú základňu americkej armády. Dokumentu nijako neuberá na sile fakt, že z plánov medzičasom zišlo a radar v Česku nebude. Hoci sympatie filmárov boli očividne na strane aktivistov, nešlo o agitku s vopred jasným účelom. Podobný prípad je novinka, ktorú Vít Klusák nakrútil tentoraz bez Remundu.
Neprotestovať a makaťProblémy v Nošoviciach sa začali dávno predtým, než tam vyrástla priemyselná zóna väčšej rozlohy, ako má samotná obec. Najväčšia investícia na zelenej lúke v Česku rátala s pôdou, ktorá je úrodná. Pre občanov znamená ozajstné srdce dediny. Už výkup pozemkov sprevádzalo zastrašovanie tých, čo majetky odmietli odpredať. Médiá a politici sľubujúci prosperitu len sťažovali prácu filmárov v teréne: „Dedinu obliehali televízne štáby a občania k nám nemali dôveru. Dva roky som do Nošovíc musel jazdiť bez kamery, kým pochopili, že na nich nešijeme búdu,“ opisoval Klusák na premiére.
To, že stavbou sa problémy nekončia, ukázal príbeh mladého montéra menom Ondrej. Na prácu, čo vykonáva, kvalifikáciu netreba. Desiatky sekúnd na mechanický úkon, tekutiny a rozhovor na pracovisku sú tabu. Akýkoľvek protest je krokom k prepusteniu.
Filmári sa preto pokúšali zistiť, ako je možné, že deklarácia o spoločenskej zodpovednosti firmy zostáva len na papieri. „Tušil som, že to nebudú žiadni auto-moto greenpeasáci, ale tá miera pokrytectva, manipulácie a bezohľadnosti, nehovoriac o sebaparodickej propagande typu „robíme všetko pre dobro sveta a nikdy neprestaneme“ – to mi vzalo dych,“ zhodnotil praktiky vedenia automobilky Klusák pre český server Aktualne.
Kórejci na Slovensku
Keď manažéri zistili, že to, čo nakrúca, vonkoncom nebude oslavný PR dokument, nechali režiséra z továrne vyviesť. Pokus zatlačiť na vedenie Českej televízie, ktorá sa na filme podieľa ako koproducent, však už nebol taký úspešný. Žaloby na súde zatiaľ nie sú a vo februári film príde do českých kín.
Profil filmu na Facebooku zatiaľ zachytáva podnety a reakcie. Slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi napríklad píše: „Snažila som sa dostať sa do kórejskej automobilky pri Žiline a vôbec sa mi to nepodarilo. U nás na Slovensku tam nepustia nikoho, a preto nemusia nikoho vyhadzovať.“
