Aravind Adiga sa stal pred dvoma rokmi prekvapivým víťazom Bookerovej ceny. Získal ju ako 34ročný za debut Biely tiger, román o chudobnom, ale ambicióznom Indovi, ktorý dokáže za svojím cieľom ísť aj cez mŕtvoly. Že zavraždí svojho pána, čitateľ vie od prvých strán, dôležitejšie je, ako to dokáže ospravedlniť.
India si starostlivo buduje povesť najväčšej demokracie na svete, na čom sa Adiga iba smeje. Politický systém je úplne skorumpovaný a niekdajšia sektárska sociálna štruktúra sa sploštila na dve základné vrstvy – malé percento majetných a zvyšok nemajetných, ktorí sú celý život ich sluhami.
Ako sa narodíš, tak zomrieš
Sluhovská je aj ich mentalita, každé vybočenie od očakávaného správania by si odniesla ich rodina. Ak sa niekomu podarí urobiť kariéru, ako Adigovej hlavnej postave, šoférovi Balrámovi, celá jeho rodina zaňho ručí vlastným životom. Nik sa neodváži vystúpiť z tejto klietky, pretože by to malo fatálne dôsledky. Balrám je však amorálnym antihrdinom a pravidlá sú tu na to, aby ich mohol meniť a porušovať.
Jeho priezvisko Halváí znamená, že pochádza z rodiny cukrárov. To mu kedykoľvek pomôže získať miesto cukrára, čo zároveň predstavuje kariérny strop. Jeho otec sa prepadol na úplné dno a stal sa rikšiarom, Balrám je však inteligentný a rafinovaný, hľadá medzery v nepriepustnom systéme a snaží sa vypracovať. V detstve dostal prezývku Biely tiger, čo bola narážka na jeho nezvyčajnú inteligenciu, dá sa však vnímať aj ako narážka na Indiu ako nového ázijského tigra, ktorého úspechov sú plné noviny.
Ekonómovia sa predbiehajú v predpovediach, či nové storočie bude patriť Indii, Číne, alebo obom. Tak ako rast čínskej ekonomiky neznamená zlepšovanie kvality života obyčajných Číňanov, aj reči o indickom hospodárskom zázraku (založenom na vykonávaní služieb pre bohatý Západ) ignorujú prostý fakt, že v Indii žijú stovky miliónov ľudí v úplnej chudobe a otrockom postavení.
Adigov román má formu dlhých listov adresovaných čínskemu premiérovi, čo z formálnej stránky nemá nijaký význam, pre autora to však bola dobrá zámienka na úvahy porovnávajúce situáciu v nedemokratickej Číne a „demokratickej“ Indii.
Balrám vidí budúcnosť oboch krajín optimisticky, za dvadsať rokov budú podľa neho žltí a hnedí ľudia vládnuť svetu. Kľúč k tomu vidí v indických podnikateľoch, a to napriek tomu, že Indii chýba „centrálne zásobovanie pitnou vodou, elektrina, kanalizácia, verejná doprava, zmysel pre hygienu, disciplína, zdvorilosť aj presnosť“.
Prekvapivý debut
Hoci rozprávač románu pochádza z prostých pomerov, neplatí to o jeho autorovi. Adigov otec bol riaditeľom komerčnej banky a jeho syn študoval na najprestížnejších svetových univerzitách. Jeho úspech bol prekvapivý, ale neprišiel odnikiaľ – predchádzajúce roky pracoval pre Financial Times a potom ako juhoázijský korešpondent magazínu Time.
Jeho remeselne dobre napísaný román, žiaľ, nevyniká kresbou jednotlivých postáv a je cenný najmä ako sociologická sonda. Reakcie na udelenie Bookerovej ceny boli protichodné, z literárneho hľadiska nedosahuje ani úroveň tých, nad ktorými v tom roku zvíťazil (napr. Sebastian Barry či Steve Toltz). Viac by sa mu hodila cena za výnimočný debut.
Aravind Adiga: Biely tiger
Preložila Danica Hollá
Tatran 2010, 224 strán
