Väčšina ľudí ho pozná ako speváka, no teraz mu vyšla už druhá kniha fotografií. Jan Saudek dokonca tvrdí, že už je lepším fotografom než muzikantom. Svoju novú knihu Richard Müller predstaví zajtra na veľtrhu Bibliotéka v Bratislave.
Keď v roku 1996 vyšla prvá publikácia fotografií Richarda Müllera, mnohí tento fakt považovali za viac či menej sympatický úlet. Čas ukázal, že nešlo iba o kratochvíľu, ale o seriózny počin zberateľa viacvrstvových obrazových okamihov, ktorý má svoje pokračovanie.
Vycítiť príležitosť
Po ďalších desiatich rokoch fotografovania a dvoch rokoch selektovania sa Richardovi Müllerovi spolu s Denisou Bogdalíkovou podarilo poskladať tristo pozoruhodných fotiek do knihy Enter, ktorú vydal Slovart.
Uplatňuje v nich symboliku svetlom nasýtených farieb, prirodzenú koláž neopísateľných odtieňov, evokuje surreálne motívy a oblačné vízie, neutíchajúcu hudobnosť záberov a viacvrstvové metafory.
To všetko tvorí pozoruhodne jednoliatu zbierku hlbokej intimity a zároveň nespútanej radosti exhibicionizmu architektúry približovania i vzďaľovania.
Kniha je rozdelená do viacerých tematických častí - Krajina krivých zrkadiel, Paralelné svety, Ilúzie, Blues v modrom, Ona, Iba kone, Mestská rapsódia, Zakliati a Exit.
Fotografické kompozície ešte viac ukazujú autorovu schopnosť vycítiť zaujímavú príležitosť. Mestská krajina New Yorku a Paríža napríklad ponúka lákavé miesta a tajuplné zákutia, ktoré sa menia oveľa rýchlejšie a radikálnejšie ako nezastavaná príroda. Zaznamenanie života mesta bez romantizovania má nezastupiteľnú úlohu pre vnímanie „histórie" ako celku.
„Krása fotografie pramení zo schopnosti zastaviť čas. Richard Müller sa jednoznačne díva inak, neživé veci majú zrazu tajný život," opisuje fotografické schopnosti rockového šansoniera Denisa Bogdalíková.
Poklona kolegovi
Ako jeden z mála videl knihu Enter ešte pred vydaním aj renomovaný český fotograf Jan Saudek. S Richardom ich spája priateľstvo, ale aj spolupráca - Saudek je napríklad autorom unikátnej fotografie na albume Richard Müller a hosté z roku 2000. V hrabalovsky ladenom predslove v knihe Enter tvrdí, že Müller je podľa neho lepší fotograf ako spevák.
„Vždy som hovoril, že hudba je neoddeliteľnou súčasťou fotografie, že sa tieto dva spôsoby vyjadrovania prepletajú do jedného mohutného dojmu - a hľa, môj milovaný priateľ a kolega, Monsieur Richard Müller o tom niečo vie - ak o tom dokonca nevie všetko."
Bez akýchkoľvek pochybností je Müller jednou z najvýraznejších osobností našej hudobnej scény. Schopnosť písať texty a hudbu ho logicky priviedla k túžbe urobiť akýsi prienik pozorovateľského talentu a emócií. Súbor fotografií, v ktorých nechýbajú ani skladačky či špecifické leporelo a je „zaklincovaný" finálnym textom od Annie Leibowitzovej, sa dá porovnať s produkciou svetových autorov tohto typu.
Richard Müller - Paríž, nostalgia.
