Len ťažko uveriť, že ÓLAFUR ARNALDS (24) hrá rád aj metal. Jeho hudba je však pokojná, mieša folk s prvkami vážnej hudby a elektronikou. Pred berlínskym koncertom popíjal energetický nápoj a hovoril, ako sa teší na svoj prvý koncert na Slovensku. Tento mladý klávesista ho odohrá spolu so sláčikovým kvintetom zajtra, v bratislavskom divadle Meteorit v rámci akcie NouveauNu.Nights.
Vaše živé vystúpenia majú výbornú povesť. Pred dvoma rokmi vám BBC Radio 1 udelilo cenu za koncert roka. Zdá sa, že aj toto turné bude rovnako úspešné, vypredali ste už divadlá v Berlíne a Hamburgu.
„Som šťastný, že sa nám darí. Vydal som nový album, na ktorom som ťažko pracoval a teší ma, že ľudia chodia na naše koncerty. Znamená to, že sme vytvorili niečo pekné."
Začínali ste ako predskokan Sigur Rós, pomohli vám zviditeľniť sa?
„Áno, čiastočne. Každý večer sme hrali pre tritisíc ľudí, z nich dve tretiny o mne nikdy nepočuli. Ale nepreceňoval by som to. Hrali sme spolu len šesť koncertov v Nemecku a Poľsku."
Čím to je, že sa v poslednom období vyrojilo tak mnoho islandských kapiel, ktoré sú populárne po celej Európe? Akoby všetci počúvali Jónsiho, Múm, Seabear alebo For A Minor Reflection.
„Dvere nám otvorili práve Sigur Rós a ešte dávnejšie Björk. Vytvorili imidž Islandu. Mnohí si predstavujú, že je to akési magické miesto."
Znie to dosť sarkasticky.
„Ten imidž Islandu je naozaj nereálny. Často napríklad odpovedám na otázky, či ma pri tvorbe inšpiruje príroda a počasie. Samozrejme, že to má vplyv, ale nie je to tak, že idem k gejzíru, nadchnem sa a vytvorím pesničku."
Ste veľmi aktívny na sociálnych sieťach. Takmer denne komunikujete s fanúšikmi cez Twitter a Facebook, zverejňujete tam nové pesničky a videá. Funguje to viac ako tradičné médiá?
„Ľudia už nechcú, aby im niekto diktoval, čo majú počúvať. Napríklad kapely, ktoré dostávajú ceny typu Mercury Price, nie sú veľmi známe ani populárne. Ľudia chcú dnes sami hudbu objavovať a internet je výborný nástroj. Už sú preč časy, keď všetci počúvali jednu kapelu, ktorú tlačila televízia."
Píšete si statusy na Facebooku naozaj sám?
„Väčšinou. Facebook nie je len spôsob, ako získať nové publikum, ale aj komunikačný kanál. Robí mi radosť rozprávať sa s tými, čo počúvajú moju hudbu. Zároveň to slúži aj na moju propagáciu. Keď sa s ľuďmi spojím cez sociálne siete, je pravdepodobnejšie, že sa ukážu na mojom koncerte a nebudú ma počúvať len doma pri počítači."
Vlani ste na webe zadarmo deň po dni zverejnili sedem pesničiek, ktoré si stiahlo vyše 300tisíc ľudí.
„Nebol za tým nijaký kalkul ani nahrávacia spoločnosť. Skladby som dal zadarmo na internet a ľudia sa chytili. Keď zverejníte link na hudbu, napríklad na Twitteri, stačí jeden klik a roztočí sa špirála. K vašej tvorbe sa za niekoľko hodín dostanú tisícky ľudí."
Ste úspešný aj v Číne, ako vyzerá tamojšia scéna?
„Prekvapilo ma, že koncerty boli vypredané. V Číne sa veľmi ťažko získava spätná väzba. Nevedel som, čo mám očakávať, či ma tam niekto pozná. Facebook je zablokovaný, ale neskôr som zistil, že mám fanúšikovskú stránku na ich lokálnych sociálnych sieťach."
Váš nový album má výborné kritiky. Vraj indie generáciu opäť vraciate ku klasickej hudbe a nie ste už plný melanchólie, ale aj veselších tónov. Súhlasíte?
„Áno, chcel som to mať viac povznášajúce a menej melancholické. Už som unavený z toho, byť stále smutný. Chcel som urobiť šťastné pesničky, aj koncert som zostavil tak, aby gradoval. Ľudia by mali odchádzať domov v dobrej nálade, a nie smutní."
Začínali ste v metalovej kapele. Teraz kombinujete vážnu hudbu s elektronikou. Aký bude ďalší album?
„Nezáleží mi na tom, o aký štýl ide, pokiaľ je to kvalitné. Momentálne pracujem s elektronikou a klavírom. Prinášam vážnu hudbu k mladému publiku, ktoré ju zvyčajne nepočúva. Na budúci rok to môže byť niečo úplne iné."
Slováci musia stále na koncerty, ako je ten váš, chodiť do Viedne alebo do Prahy. Čo vás sem prilákalo?
„Dostali sme ponuku a dohodli sme sa. Do Bratislavy sa veľmi teším, nikdy som tam nebol. Tentoraz vo Viedni ani v Prahe nehráme. To znamená, že Rakúšania a Česi budú musieť prísť k vám."
A čo im ukážete?
„V divadle bude piano, sláčikové kvarteto, trochu elektroniky a najmä mnoho zaujímavých vizuálov. Máme úplne novú svetelnú šou, ktorú nám vyrobili v Holandsku."
Niečo podobné, čo predstavil Jónsi, líder Sigur Rós, na tohtoročnom turné?
„Áno, niečo podobné ako Jónsi, ale oveľa lacnejšie. Aj my tam máme zvieratá. Najmä vtáky."
Asi vás už otravuje, že musíte stále počúvať prirovnania k Sigur Rós?
„Želal by som si, aby ma brali pre moju hudbu a nie preto, odkiaľ pochádzam, či na koho sa podobá moja tvorba. Ľudia by mali hudbu počúvať iba pre ňu samotnú."