Kozy víťazia. Ale len na festivale

Ak sa nakrúcajú filmy o rodine, treba počítať s tým, že najlepším hercom sa raz stane ten, kto má iba desať rokov.

BRATISLAVA. Dušu, a ktovie, možno aj srdce, má drevo, kameň, popol. A radosť, strach, neplecha alebo spánok sú fascinujúce nielen u človeka, ale aj pri túlavom psíkovi, capovi a malom kozliatku. Tiež ich raz ohraničí narodenie a smrť. Taliansky režisér Michelangelo Frammartin zašiel do horskej dedinky v Kalábrii, aby o tom mohol nakrútiť film – Štyrikrát. Na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava zaň včera dostal Grand Prix.

Zbytočne by naň chodili tí, čo by sa radi precvičili v talianskom jazyku, alebo by si ho chceli aspoň vypočuť. Nie je v ňom žiadny dialóg. Diváci filmu Štyrikrát dostanú namiesto príbehu príležitosť na meditáciu a namiesto hereckých výkonov uvidia hravú etudu zo života kozieho stáda. Frammartin v tomto prostom prostredí vyrastal a film nakrúcal pomaly, skoro päť rokov. Porota v Bratislave pomerne stručne zhodnotila, za čo hlavnú cenu dostal: „Za lyrickú evokáciu cyklu života a smrti.“

Nechajte punkerov

Ako najlepší režiséri z festivalu odchádzali dvaja. Bulhar Dragomir Šolev nakrútil jednu časť svojho filmu Prístrešok v punkerskej detskej izbe, a tú druhú zasa v opustenej kuchyni a obývačke. Rodičia sa zbytočne snažia rozprávať so svojím malým punkerom – on má teraz obdobie vzdoru a všetok obdiv obracia k anarchii. Šolev z toho nerobí väčšiu drámu, ako by bolo namieste. Jednoduchým dialógom pri krátkej večernej ceste v autobuse skvelo vystihol, že rodičovskú lásku nič tak ľahko nezničí.

Rumunský režisér Constantin Popescu nazval svoj film Portrét mladého bojovníka. Stroho, naturálne a neznesiteľne v ňom rozpráva o protikomunistickom odboji, ktorý sa v Rumunsku udržal od roku 1944 do päťdesiatych rokov. Svetovému publiku ukázal dva typy fanatikov. Tých, čo vládli a viac ako zbraní sa pritom báli viery svojich nepriateľov. A tých, ktorí nevideli v živote nijaký iný zmysel, ak im upreli slobodu.

Čo keď je to pravda

Programový riaditeľ festivalu Matthieu Darras dopredu hovoril, že v súťaži sa tento rok zišli filmy o prírode a rodine.

Vo filme Strom zasnívané dievčatko uverí, že v obrovskom strome na ich záhrade si našla miesto duša jeho mŕtveho otca. Každý by ho už chcel spíliť, lebo zavadzia a svojimi koreňmi robí veľké škody, ale ani jej mama nevylučuje, že by to mohla byť pravda. Charlotte Gainsbourg dostala za túto postavu cenu pre najlepšiu herečku.

A na záver ešte jeden boj, konkrétne boj o vlastný život. V kanadskej dráme 10 a pol sa do tejto úlohy musí pustiť agresívny chlapec z polepšovne. Niet skoro nikoho, kto by veril, že by ešte mohol byť v živote niekedy šťastný, takže presvedčiť sa musí sám.

Cena pre najlepšieho herca za to patrí Robertovi Naylorovi. Neuveriteľné, že pochopil problém svojej postavy a vytušil bolesť jeho duše – pretože názov filmu oznamuje jeho vek.