Slovenský výtvarník Roman Ondák sa umiestnil v šestici nominantov ceny, zaštítenej slávnym Guggenheimovým múzeom.
„V ten večer som Guggenheimovo múzeum nepoznával, pripadal som si skôr ako na nejakom filmovom festivale či módnej prehliadke. Známe herecké tváre, ľudia zo sveta módy, samozrejme, nechýbal ani červený koberec,“ popisuje atmosféru odovzdávania Hugo Boss Prize výtvarník Roman Ondák, ktorý bol jedným zo šiestich nominovaných tohto ocenenia.
Konceptuálny ročník
Výtvarnícka cena, založená Guggenheimovou nadáciou v roku 1996 a udeľovaná v dvojročnom intervale nemeckou módnou značkou Hugo Boss, síce pri svojom záverečnom ceremoniáli nezaprie svoj „pôvod“, ale jej kredit vo výtvarnom svete zaručuje práve záštita Guggenheimovho múzea.
Šesťčlenná medzinárodná porota si sama vyberie niekoľko desiatok umelcov z celého sveta a postupne ich počet redukuje na finálovú šestku. Z nej nakoniec vyšiel víťazne 69-ročný Nemec Hans-Peter Feldmann. „Je to konceptuálny umelec, tak trochu nemecký Július Koller, ktorý však svoje dielo vytvára z nájdených vecí,“ hovorí Ondák.
Cena nie je udeľovaná za konkrétne dielo, ale za „prínos k svetovému umeniu“, v prípade Feldmanna to asi bolo tak trochu aj za zásluhy. A svoju úlohu zohral iste aj fakt, že tento ročník bol orientovaný viac na konceptuálne umenie.
Guggenheimovo múzeum deklarovalo ďalšiu spoluprácu so všetkými finalistami.
Roman Ondák
Prínos pre celú našu scénu
„Priznávam, že som sa na tom ceremoniáli, kde nás obliekli do výrobkov Hugo Boss, necítil najlepšie, oveľa radšej by som si vychutnal otvorenie vlastnej výstavy,“ hovorí Ondák. Napriek tomu vníma účasť v newyorskom finále ako obrovské ocenenie. „Guggenheimovo múzeum, jedna z najznámejších výstavných inštitúcii svetového moderného umenia, deklarovalo ďalšiu spoluprácu so všetkými nominantmi. A nesmierne cenné boli aj stretnutia s kurátormi, riaditeľmi galérií a múzeí i výtvarnými kritikmi z rôznych krajín.“
Pri príležitosti vyhlásenia laureáta ceny, ktorý okrem prémie 100-tisíc dolárov má aj možnosť sólovej výstavy v Guggenheimovom múzeu, vyšiel aj veľkolepý katalóg. Všetci šiesti finalisti tam okrem fotodokumentácie prác majú aj eseje o svojej tvorbe od renomovaných svetových teoretikov.
„Je to nielen môj úspech,“ dodáva Ondák, u ktorého zrejme najviac zavážila vlaňajšia inštalácia Loop na benátskom bienále či výstava v prestížnom newyorskom Múzeu moderného umenia.
„Zviditeľní to celú slovenskú výtvarnú scénu, ktorá to veľmi potrebuje.“ Ako perličku, potvrdzujúcu tieto slová, uvádza začiatok komunikácie s organizátormi, ktorí v oficiálnych materiáloch pri Ondákovom mene pripisovali „pomôcku“, že ide o krajinu známu ako Československo. „Až keď som sa dôrazne ohradil, museli všetky texty prerobiť.“
