Hra mladej Američanky Sarah Ruhlovej Mobil mŕtveho muža sa napriek názvu nevenuje výlučne problému digitalizovania nášho života. Režisér Eduard Kudláč ponechal vo verzii Slovenského národného divadla niekoľko anekdotických príbehov o mobile a jeho mieste v našom živote, no sústredil sa hlavne na ľudské vzťahy.
Recenzia: Mobil mŕtveho muža
Sarah Ruhlová: Mobil mŕtveho muža
Réžia: Eduard Kudláč. Preklad: Juraj Šebesta. Scéna a kostýmy: Eva Rácová. Hudba: Martin Burlas.
Hrajú: Anna Javorková, Marián Geišberg, Richard Stanke, Jana Oľhová, Gabriela Dzuríková
Premiéra: včera v Slovenskom národnom divadle
Hrdinkou je žena, ktorá cez mobil neznámeho mŕtveho nadviaže kontakt s jeho rodinou. Tá sa snaží aspoň po jeho smrti upraviť rozpadajúce sa rodinné väzby, a upadá čoraz hlbšie a hlbšie do klamstiev.
Hypnotická sugestívna hudba Martina Burlasa a tiež kostýmy a scéna Evy Rácovej sú dôsledne vydestilované do priezračného minimalizmu. O týchto tvorcoch sa dá povedať, že spoluurčujú Kudláčov originálny režijný rukopis. Šťastný výber mal Kudláč aj pri hereckom obsadení. Richard Stanke sa koncentrovane ujal výzvy, aby stelesnil plachého, utiahnutého introverta Dwighta.
Veľký priestor na rozohranie silného hereckého partu ponúkla rola Gordonovej manželky. Anna Javorková ako Hermia vystavala svoju tragickú postavu vdovy ako zúfalú ženu, ktorá prežila svoj život vedľa nemilovaného muža. Jej prekliatie Javorková vniesla do každého nervózneho gesta, ozývalo sa v podtóne jej hlasu, odrážal ho pohyb i držanie tela, aby vyvrcholilo v scéne Hermiinej „spovede“, vyvolanej náhlou smrťou manžela i alkoholom.
Najväčšou hereckou výzvou bola však úloha Jean. V podaní Gabriely Dzúrikovej je tak trochu zakríknutá a do seba ponorená žena, trochu divná, ale veľmi senzitívna. Jana Oľhová jej dopriala aj polohy irónie a takmer nebadaný vnútorný záchvev radosti pri uštedrovaní milosrdných lží. Zároveň je v jej podaní Jean o čosi sebavedomejšia vypočítavejšia ako naivná dobrá duša, ktorú badáme v Dzuríkovej podaní.
Gordon síce na začiatku zomrie, no autorka ho nechá hovoriť. Marián Geišberg je v tejto úlohe pôsobivý a jeho monológu sa nedá nič vytknúť. Napriek tomu je jeho postava vzdialená démonickej beštiálnosti. Ostáva len s odstupom tlmočený príbeh niekoľkých ľudí, ktorý sa nás ani veľmi nedotýka.
Činohra SND dostala súčasný text s veľkými ambíciami a v inscenácii sa stretli veľké herecké výkony s originálnym tímom tvorcov. No k veľkému koncu v nej nepríde a čriepky sa do jednoliateho celku nespoja. Ostáva len slabý závan tušenej tragédie.
