Rodina dohadujúca sa absurdne o dedičstvo, ľudia stratení a zúfalí, čakajúci, prehrabávajúci sa vo vreciach – to sú hrdinovia projektu Exyt Víchod, ktorý mal nedávno premiéru v košickom Kulturparku Kasárne a tento víkend hosťoval v bratislavskej A4–ke.
Metóda scénickej koláže, s ktorou prišlo v 90. rokoch divadlo Stoka, inšpirovala nielen alternatívnych divadelníkov. Text, ktorý sa rodí pri skúškach a je výsledkom fixovanej improvizácie, dodáva inscenácii značnú dávku vierohodnosti. Pod vedením majstrov tejto metódy – Ľuba Burgra a Dušana Vicena – vznikla v Košiciach inscenácia nadväzujúca na túto poetiku, ktorej nositeľmi sú „nástupnícke“ divadelné značky na čele s divadlom Skrat.
V rámci zoskupenia s vtipným názvom YSTFUD sa popri hviezde prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča Vasiľa Rusiňáka v inscenácia Exyt Víchod objavili aj nové tváre doplnené hrajúcou divadelnou teoretičkou Romanou Maliti. Zoznámenie sa s neopozeranými tvárami je vždy pre diváka osviežujúcim zážitkom, o to viac, ak majú zúčastnení presne tie kvality, pre ktoré je tento typ divadla obľúbený medzi mladými – spontánnosť, humor i autenticitu.
Výtvarný koncept novej inscenácie je bez prekvapujúceho nápadu, ale v primeraný charakteru produkcie podobne ako hudobný plán. Sklamaním je možno nenaplnenie sľubovanej cesty do hlbín (nielen) „vyhodňarovej“ duše v jazykovom pláne. Práve v takomto type divadla by malo využitie dialektu svoje opodstatnenie, zrejme však prevládol strach pred kultúrnymi následkami jeho použitia. Východniarčina sa teda ozvala len cez niekoľko príznakových slov a štylizácií či cez scénku, v ktorej sa jej autori pohrávajú s výkladom slova „uhrančivý“. Takýto projekt by zniesol aj viac šťavy, ktorú vie jazykovo špecifický východ určite dodať.
Hra ponúka inteligentný humor a pohrávanie sa s kontrastmi, „sedlácke“ vystupovanie stavia voči rafinovanosti učiteľky francúžštiny (nádejná Lucia Sčensná), vážnu hudbu do kontrastu s posteľami ubytovne. Scéna sociálne zbedačených žien hovoriacich o ťažkostiach života je milá, len pripomína podobné scény zo začiatkov Stoky.
Produkcia je vítaný krok k oživeniu scény na východe, no z hľadiska formy veľa nového neprináša.
