Keď futbal dorazí do mesta, kde aj vrahovia majú svoj cech, nemôže to dopadnúť dobre. Ibaže by ste čítali Terryho Pratchetta.
Ohromná korytnačka putuje vesmírom a na svojom chrbte nesie plochú Zem. Ak niekde narazíte na podobné slová, skôr než na rôzne americké, čínske či indické mýty si pravdepodobne spomeniete na groteskný svet Plochozeme Terryho Pratchetta.
Hneď potom budú nasledovať myšlienky na mágov, ktorí síce kúzliť vedia, no viac sa starajú o studené bufety, polievky a syrové menu. Možno si predstavíte čarodejnice, ktoré namiesto zaklínadiel radšej používajú psychológiu – teda hlavológiu. A na Mrakoplaša, ktorý zachraňuje svet tým, že sa snaží utiecť od problémov.
Presne do tohto sveta teraz dorazil futbal. A neboli by to členovia Neviditeľnej univerzity spolu s patricijom Ankh-Morporku, aby sa ho nesnažili pretvoriť na svoj obraz. V tomto prípade zbaviť pouličných masakier a urobiť z neho šport.
Neštandardné fantasy
Čítať dnes slávnu sériu britského sira v klasicky dobrom Kantůrkovom preklade sa dá niekoľkými spôsobmi. Ten azda najjednoduchší je tváriť sa, že je to iba milá fantasy komédia. Ak sa dostanete v žánri trošku hlbšie, zistíte, že autor celej série kníh sa pohráva nielen s literárnymi konvenciami, ale aj so sociológiou, antropológiou či filozofiou. A, možno predovšetkým, s vierou a náboženstvami.
Pratchettova Plochozem je zrkadlom, ktorým autor odráža rôzne absurdnosti sveta. K tomu si vyberá čudácke charaktery a figúrky, ktoré svojmu okoliu – ale najmä nám, čitateľom – pripomínajú, že výstrednosť a racionalita sú niekedy len otázkou predsudkov. Často hlúpych.
Orangutan a supermodelky
V meste, kde aj zlodeji či vrahovia majú vlastný cech, povolenia a pravidlá, nemôže byť ani športovanie úplne jednoduchou záležitosťou. Obzvlášť keď okrem magickej lopty dorazil do ulíc aj fenomén supermodeliek. Bohužiaľ, práve o ňom sa dozviete relatívne málo.
Čítať Nevídaných akademikov je stále veľmi zábavné. Pred koncom však knihe trochu dochádza dych, uteká rytmus textu a všetko sa tak nejako vyrieši spôsobom „deus ex machina“.
Hľadať výraznejšiu logiku udalostí vo svete, kde je najlepším knihovníkom široko-ďaleko (premenený) orangutan, je zrejme nezmysel. Otázne však je, či táto kniha bude baviť aj niekoho iného, ako tých, čo tak či tak pratchettovské knihy milujú.
Recenzia / kniha
Terry Pratchett: Nevídaní akademikové
Preklad: Jan Kantůrek
Vydal Talpress, Praha 2010
