Takto sa ešte píše?

Autor hneď na začiatku románu Stratený raj cituje Calvinov názor, že knihy musia byť krátke. Malý počet strán sám nahrádza textom, ktorý sa bráni bežnému spotrebnému čítaniu. Je to ukážka ekonomického a efektívneho písania, keď na malú plochu vtesná realizmus aj snívanie, rozprávanie príbehov aj esejistické vstupy, a to všetko ešte dokáže udržať pohromade.

Cestovanie s ilúziami

Nooteboom je scestovaný autor a veľa sa cestuje aj v tejto próze, ktorá sa začína na letisku a končí na nádraží. Dve priateľky z Brazílie sa po brutálnom znásilnení jednej z nich vyberú na výlet do Austrálie, o ktorej majú toľko ilúzií ako mali hipíci o Indii. Alma a Almut z prvej časti knihy majú nemeckých predkov, v druhej časti stretávame holandského literárneho kritika Erika Zondaga. Ich cesty sa pretnú na literárnom festivale v Perthe, kde sa zíde bizarná znôška spisovateľov a literárnych prismŕdačov z celého sveta.

„Dnes ide o príbehy, o šialenstvo, o humor, nie o kadejaké bombastické špekulácie, filozofické táraniny a intelektuálnu pózu," vysvetľuje jedna z postáv nástup novej generácie autorov. Z tohto pohľadu Nooteboom patrí k starej škole. Komentuje to aj Erikova úvaha o tom, že v nizozemskej literatúre sa príliš málo zomiera, aj keď mnohí spisovatelia nepríjemne zostarli a kritik už pozná všetky ich obsesie a maniere.

Na zozname (s. 55) nechýba ani meno samotného Nootebooma, ktorý sa po nedávnej smrti Harryho Mulischa stal najznámejším nizozemským žijúcim spisovateľom, aj keď si tento plodný autor (vyše šesťdesiat kníh, od prózy cez poéziu a eseje až po cestopisy) na svoje domáce uznanie musel počkať. Obaja sa už roky pravidelne objavujú na mysterióznych zoznamoch čakateľov na Nobelovu cenu.

Miesto pre anjelov

Próza, ktorá v originále vyšla pred šiestimi rokmi, nás odkazuje k Miltonovi a ďalším autorom. Je iróniou, že táto kniha v slovenčine vychádza práve v období, keď nastupuje množstvo spotrebnej literatúry o anjeloch. Tí by podľa predpovedí mali nasledujúce roky ovládnuť trh.

Anjeli sa opakovane objavujú aj u Nootebooma, aj keď iba v početných kultúrnych referenciách - v dielach slávnych maliarov, či ako herci na pobavenie návštevníkov literárneho festivalu. Anjeli skutočne ožívajú a trepocú krídlami až v béčkovej literatúre, kde by mali tromfnúť stále populárnych upírov.

„Premýšľali ste niekedy o tom, kto vymyslel raj? Miesto bez nedorozumení? Tá nekonečná nuda, ktorá tam musí vládnuť, je určite za trest. Také niečo vymyslí len veľmi zlý autor," hovorí v epilógu knihy žena, ktorú rozprávač v prológu sleduje v lietadle.

Knihy o hľadaní raja sa zvyčajne nekončia úplne šťastne, právo nudiť rečami o dokonalom svete spisovatelia radi prenechajú kazateľom. Nooteboomove postavy sa musia uspokojiť len s letmými chvíľkami šťastia a hoci ho tam literárna kritika nezaraďuje, aspoň v tomto zmysle je to veľký realista.