Rhys Ifans. FOTO - SPI
skú premiéru. Zahral si v ňom muža, čo sa na vlastnoručne postavenej lodi vybral z Brazílie na Manhattan, no vinou zlej navigácie skončil na Newfounlande.
V rozhovore pre denník SME hovoril nielen o filme, ale i divadle, o svojom účinkovaní v kapele Super Fury Animals a mnohých ďalších veciach.
Vo filme Pobrežné správy ste si zahrali novinára. Aké to bolo?
„Nikdy by som ho nevolal novinárom, ale námorníkom. Bola to zábava. Sedeli sme v redakcii, päť dospelých mužov za stolmi. Ako keby som sa vrátil do študentských čias.“
Ako sa vám nakrúcalo na Newfoundlande?
„Je tam nádherne. Pre mňa ako herca to bolo úžasné, ale pre štáb nočná mora. Keď nakrúcame, väčšinou si musíme v štúdiu v Londýne či Los Angeles presne podľa scenára predstavovať okolitý svet. Ale tu keď začal fúkať vietor, tak naozaj fúkal. Bývali sme v Hallifaxe, ale väčšinu času sme strávili v zátoke vzdialenej štyri-päť hodín od najbližšieho mesta.“
Vaším kolegom v redakcii bol Kevin Spacey. Ako sa vám s ním spolupracovalo?
„Kevin je veľmi veľkorysý. A rád žartuje. Tie žarty vytvárajú na pľaci atmosféru úplnej relaxácie. A keď ste uvoľnený, dokážete sa oveľa lepšie sústrediť.“
Vo filme hrajú i skvelé herečky - Judi Denchová a Julianne Moorová.
„Julianne bola fantastická. Nemali sme veľa spoločných scén, ale ona bola jedinou ženou, ktorú sme videli počas piatich týždňov. Ale vôbec celé obsadenie bolo skvelé. V tomto je Lasse skúseným režisérom. Na pľaci bolo cítiť profesionalitu. Myslím, že čiastočne pochádzala i z divadelných skúseností Kevina, Julianne a, samozrejme, Judi Denchovej.“
Na Newfoundland ste vraj prišli rovno z nakrúcania najnov-šieho filmu Mika Figgisa Hotel. Je to tak?
„Áno. Nakrúcanie s Figgisom, to bolo niečo úplne iné. Práca s ním je ako nebezpečný šport. Takmer nijaký scenár, tridsať-štyridsať hercov z celého sveta - Ornella Muti, Valeria Golino, Salma Hayek, Lucy Liu, John Malkovich, Chiara Mastroianni, Burt Reynolds, Julian Sands či David Schwimmer. Fantastická zmes. Nakrúcalo sa to celé digitálnou kamerou.“
Čo si myslíte o digitálnej kamere?
„Je to naozaj agresívna technológia. A úplne iný spôsob filmovania.“
O čom je film?
„O hoteli v Benátkach. Hrám v ňom režiséra, ktorý býva v hoteli a nakrúca podľa Dogmy film o vojvodkyni z Malfi. A postupne zisťuje, že majiteľky hotela sú bláznivé lesbické upírky.“
Ten hotel bol Hungaria?
„Áno.“
Strávil som tam jednu noc, ale to tam ešte neboli lesbické upírky.
„My sme v tom hoteli nakrúcali aj bývali. Bol to intenzívny a fantastický zážitok. Potom som nakrúcal so Shanom Meadowsom Once Upon a Time in the Midlands. Je to pekný film a Shane je talentovaný, mladý režisér. Má len 28 rokov. Pyšný som aj na snímku Human Nature. Je dobré vidieť film, čo sa vymaní z hollywoodskej siete. Rozpráva príbeh osviežujúcim spôsobom. Je tam zmes rôznych motívov - od Pinnocchia po Frankensteina.“
Prečo ste odišli z kapely Super Fury Animal, kde ste boli spevákom?
„Lebo som chcel ostať nažive. Myslím, že by som nemohol pokračovať v tomto spôsobe života. A mal som pocit, že oveľa viac môžem ponúknuť a získať ako herec.“
Ste rovnako excentrický ako postavy, ktoré hrávate?
„Rád by som si myslel, že som trochu normálnejší. Ale nie som.“
A nie ste už z toho obsadzovania do takýchto úloh unavený? Nechceli by ste si zahrať nejakého normálneho chlapíka?
„Pokúsil som sa hrať normálneho chlapíka, ale hral som ho tak normálne, že pôsobil priveľmi excentricky.“
Nerozmýšľali ste o tom, že by ste zobrali do ruky kameru?
„A hodil ju do režiséra?“
Nie. Že by ste si to vyskúšali ako režisér.
„Každý herec občas rozmýšľa ako režisér. Nakrúcate nejakú scénu, potom prídete domov a hovoríte si, ja by som to tak neurobil. Určite chcem raz nakrútiť vlastný film. Ale nie teraz. Kedysi som písal napríklad komediálne seriály pre Channel Four vo Walese.“
O čom boli?
„O dvoch priateľoch posadnutých keltskou mytológiou, ktorí prišli do Walesu, aby sa naučili po walesky.“
Aké sú vaše najcennejšie platne v zbierke?
„Než som sem prišiel, počúval som Never Mind the Bollocks. Myslím, že je to vynikajúca príprava na filmový festival.“
Autor: Berlín - Bratislava
