ského národného divadla v Bratislave množstvo podobných neriešiteľných príbehov neriešiteľných ľudí.
Inscenácia Za jasných nocí podľa Vasilija Šukšina priniesla príbeh o tvrdohlavom vynálezcovi perpetua mobile, ktorý nemôže pochopiť, prečo to tam hore s tým mesiacom a slnkom funguje a tu dole nie. Rozličné príbehy neregistrovaných opilcov, lenivcov, spáčov, zlodejov, bláznov, ktorých jedinou šancou je prosiť svätého Mikuláša o náhradný život, pretože ten riadny sa im akosi vymkol z ruky. Kým film sa stal kultovým hitom, herci z rusínskeho divadla zostávajú stále v prítmí, a to nielen v rámci režijnej koncepcie Matúša Oľhu, ktorá zdôraznila, že aj jasné noci sú temné. Obzvlášť na východe.
Dni rusínskeho divadla v Bratislave, ktoré potrvajú do piatka 7. júna, sú pokusom vytiahnuť do mediálneho svetla tvorbu Divadla Alexandra Duchnoviča. Divadlo sa naposledy podobnou prehliadkou predstavilo v divadle Stoka pred štyrmi rokmi. Herecký potenciál tohto divadla bol kedysi výzvou pre režisérov ako Blaho Uhlár a aj dnes tam tvoria mladí tvorcovia ako Rastislav Ballek či skúsenejší Matúš Oľha. Poetika outsiderstva, ľudí na okraji, nebude asi nikdy pre umenie pasé. Aj veľmi mladí dramatickí autori - ako Maďar Egressy v Portugálii - sa ju pokúšajú naplniť novým obsahom. Rusínski herci majú nejednu výhodu - nemusia si lámať jazyk na umelom dialekte, nemusia sa štylizovať ako absolventi Vysokej školy múzických umení v Radošinskom naivnom divadle.
Po Schillerových Parazitoch môžu dnes Bratislavčania vidieť v divadle Astorka Korzo ‘90 Gončarovovho Oblomova. Evgen Libezňuk bol za výkon v titulnej postave v ankete Dosky nominovaný v minulej sezóne na cenu za najlepší mužský herecký výkon. Piatková Rovina Tortilla mala premiéru len koncom apríla a bude teda aj pre priateľov tohto divadla novinkou. Pre spracovanie Steinbeckovej prvotiny sa tento súbor rozhodol aj preto, že text vypovedá o jemu povedomej situácii národa v národe, o problémoch španielskych prisťahovalcov v Kalifornii, ktorí do anglosaskej kultúry prinášajú iný temperament, iné zvyky a iné problémy. Pôvodný text Karola Horáka La Musica, ktorý prehliadku uzavrie, aj napriek cudziemu názvu reaguje veľmi trefne na mnohé problémy s našou vlastnou históriou.
„A ako veľmi potrebuješ, aby sa ti to koleso krútilo?“ pýta sa neúspešného „perpetuálneho“ vynálezcu Moňu racionálna učiteľka matematiky. Niečo sa skutočne nedá riešiť. Perpetuá mobile neexistujú, menšinový jazyk je menšinový jazyk a mediálne hviezdy sú mediálne hviezdy. Predsa však, ako veľmi chceme, aby sa koleso iných poetík a kultúr krútilo?
