BRATISLAVA. V rozhlase pracovala od roku 1950. Poslucháči rozhlasového vysielania ju poznali z realizácií hier pre dospelých a pre deti a mládež, z nedeľných rozprávkových hier i rozhlasových dramatických a životopisných pásiem, kde naplno uplatnila svoj talent a tvorivé predstavy.
Najvýraznejší úspech dosiahla realizáciou hry Brat Čolo od Pavly Kováčovej, za ktorú na V. festivale pôvodnej rozhlasovej hry v Piešťanoch získala Hlavnú cenu. Na VII. festivale ju odmenili za realizáciu rozprávkovej hry Jozefa Mokoša O starčekovi Pomotajčekovi a starenke Marienke prémiou Zväzu slovenských dramatických umelcov (ZSDU).
V roku 1983 jej ZSDU udelil výročnú cenu za réžiu hry Ivana Mándyho Noc. S úspechom režírovala aj hry Blízka vzdialenosť (Pavla Kováčová), Všedný hriech (Honoré de Balzac), Lotosový kvet (Karen Hopeová), Je dôležité mať Filipa (Oscar Wilde) a iné.
Viera Weidlerová sa narodila 22. februára 1932. V roku 1950 sa ako osemnásťročná maturantka prihlásila na konkurz do Československého rozhlasu v Bratislave. Prijali ju za asistentku réžie. Vtedajší riaditeľ rozhlasu, spisovateľ Dobroslav Chrobák jej podal ruku a povedal: "Vitajte, mladá kolegynka, cíťte sa tu ako doma!" A ona sa naozaj cítila v rozhlase ako doma - neuveriteľných vyše 50 rokov.
Ako kmeňová režisérka rozhlasu spolupracovala s tromi generáciami našich špičkových hercov a vytvorila stovky rozhlasových relácií. Prežila v rozhlase a s rozhlasom roky, v ktorých nastala renesancia pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry a rozvíjali sa aj iné umelecké a publicistické, výsostne rozhlasové žánre - rozhlasové rozprávky, poviedky, kabarety, umelecko-publicistické pásma, fíčre.
Sama autorsky vytvorila viacero rozhlasových dramatických a životopisných pásiem, najmä o umeleckých osobnostiach, ako boli Molliére, Rafael Santi, Michelangelo Merisi de Caravaggio, Jean-Baptiste Gaspard Debureau, Fryderyk Chopin, Salvador Dali, Andy Warhol, Giotto di Bondone a ďalší.
Viera Weidlerová mala k Slovenskému rozhlasu aj nezvyčajne silný osobný, ba priam rodinný vzťah, ktorý poznačil aj jej rodinný a manželský život. V jednom rozhovore uviedla: "Robila som celý život to isté, ale napriek tomu to bolo vždy nové, vzrušujúce a obohacujúce." Taký bol jej život, zasvätený rádiu.
