Do roku 1992 bol známy najmä v Poľsku, no keď americká firma Nonesuch vydala jeho Symfóniu č. 3, všetko sa zmenilo. Zo skladby, ktorá mala premiéru koncom 70. rokov, sa predalo vyše milióna albumov. "Ľudia asi našli niečo, čo potrebovali. Nejakým spôsobom som trafil správne tóny," povedal Henryk Górecki (6. 12. 1933 - 12. 11. 2010) skromne pre New York Times. Dielo pre ženský hlas a orchester vychádza z náboženského žalospevu, odkazu na stene nacistickej cely a ľudovej piesni. Jeho silu zvýraznil dokument o holokauste.
Lásku k hudbe zdedil od rodičov, kým do jeho dediny zaviedli rozhlas, klasikov spoznával z časopisov a z nakupovaných partitúr. Prvú školu skončil s ročným predstihom a s niekoľkými vlastnými skladbami vo vrecku. Po období fascinácie avantgardou začal komponovať prístupnejšie veci. Mnohé z nich zazneli aj na Slovensku, najmä na festivale Melos-Étos, kde ich v roku 1995 počul osobne. Jeho hudbu šírili slávne súbory i britské elektronické duo Lamb.
Že nie je odstrihnutý od reality, dokázal, keď komunisti zabránili návšteve pápeža Jána Pavla II. v Poľsku. Vzdal sa postu profesora v Katoviciach. Bol obľúbeným pedagógom, jedna z jeho rád znela: "Ak dokážete žiť bez hudby dva alebo tri dni, nekomponujte. Radšej strávte čas s dievčaťom alebo pri pive."
FOTO - TASR/AP
