Nórsky spisovateľ Erlend Loe je u nás známy vďaka českým, ale aj vďaka slovenským prekladom. Zatiaľ čo tie prvé pokračujú (len za posledný rok pribudli romány Fakty o Fínsku a Tiché dni v Mixing Part), tie druhé ustali.
Zdá sa, že obaja Loeovi slovenskí vydavatelia rezignovali na tento druh literatúry.
Román Naivne. Super vydal pred rokmi Slovenský spisovateľ, ešte väčším prekvapením môže byť pre niekoho vydanie románu Doppler v Ikare. Stalo sa to v dávnom roku 2006, keď ešte existovala progresívna, ale zrejme nie príliš výnosná edícia Neo.
Postava Dopplera napĺňa klišé, ktoré si so životom na severe spájame. Je to tak trochu mizantrop, čo ľutuje, že toľko rokov venoval budovaniu rodiny a kariéry. Po páde z bicykla a otcovej smrti hodí za hlavu rodinu aj prácu a odsťahuje sa do lesa, kde sa spriatelí s malým losom (idylku narúša fakt, že sa spoznali pri tom, ako mu zabil matku).
Keby sme tento zábavný román brali smrteľne vážne, dal by sa chápať ako protest proti detským knihám a filmom (Doppler má malého syna a ako každý rodič nenávidí Teletubbies a vláčik menom Tomáš), ale najmä proti konzumnej spoločnosti. Takto nástojčivý však Loe nikdy nebol. Motív vzbury sa síce u jeho postáv opakuje, svet, z ktorého unikajú, si ich však aj tak vždy nájde.
