Karl May: Duch Llana Estacada
Európa
Mayovky treba čítať v tom správnom období, nadchnúť sa pre ne a potom spomínať. No tentoraz si okrem cieľovej skupiny, ktorá azda ešte existuje a stihne okrem videohier vnímať aj akčnú romantiku divokého západu, prídu na svoje aj starší fajnšmekri. Slávny román, v ktorom sa zišli takmer všetky kľúčové postavy Mayových kníh, vychádza totiž prvýkrát v pôvodnej a neskrátenej podobe. A hoci šanca pamätať si, čo kedysi v knihe bolo a čo nie, je malá, motivácia oživiť si ducha Llana Estacada tu určite je.
Vladimír Justl: Holaniana
Akropolis
Nedávno zosnulý literárny historik a teatrológ Vladimír Justl bol nielen najlepším znalcom poézie Vladimíra Holana, ale aj jeho dvorným editorom. Vraví sa, že nebyť Justla, nebolo by Holana ako českého básnického génia. Postaral sa o úplné vydanie jeho diela, od 60. rokov najskôr presadil publikovanie dovtedy zakázanej Holanovej tvorby, pripravil niekoľko antológií a neskôr edične koncipoval jeho zobrané spisy. Holaniana je zbierkou Justlových esejí, napísaných počas takmer polstoročného čítania a interpretovania „svojho“ básnika.
Vladimír Fuka: Deník 1952
Plus
Nie je to tradičný denník, v ktorom dominuje písané slovo. Vladimír Fuka, umelec z okruhu Jiřího Kolářa a Skupiny 42, vytvoril unikátne výtvarné svedectvo z roku, ktorý v Československu patril do najtemnejšieho obdobia vykonštruovaných politických procesov a popráv, miznutia ľudí v lágroch a ďalších represií komunistického režimu. Kresbám a kolážam šokovaného kronikára i nekompromisného kritika udalostí, často vnímaných aj v širšom medzinárodnopolitickom kontexte, však nechýba ani čierny humor či trpká irónia.
Jak je ve větě človek. Dopisy Josefa Škvoreckého a Jana Zábrany
Books and Cards
„Antikvariáty dostali zákaz predávať teba, Kunderu, Procházku, Lustiga a ďalších. Cenzúra v 50. rokoch bola proti tomuto zábava,“ píše Jan Zábrana v marci roku 1971 Josefovi Škvoreckému. Ten už bol vtedy v kanadskom exile, a práve od jeho odchodu sa korešpondencia medzi oboma spisovateľmi a veľkými priateľmi neplánovane mení na dramatický epištolárny román. Jeho poslednou stránkou je Škvoreckého list zo septembra 1984, po Zábranovom úmrtí, adresovaný jeho manželke: „Bol to môj najlepší kamarát.“
