Nezamestnaná učiteľka angličtiny stvorila najvplyvnejšiu literárnu sériu súčasnosti. Posledná časť Harryho Pottera je najtemnejšia a najakčnejšia.
Ten príbeh skôr či neskôr musí kúpiť Hollywood. Na jeho začiatku je nezamestnaná učiteľka angličtiny, ktorá obchádza britské vydavateľstvá s čudesným príbehom chlapca – čarodejníka, ktorý odíde na čarodejnícku školu v Rokforte, kde aj s pomocou priateľov bojuje s nástrahami temného arcizloducha Voldemorta.
Na konci je multimilionárka J. K. Rowlingová, ktorá sa mieša do svetovej charity aj politiky, jej knihy patria k najpredávanejším a najlepšie zarábajúcim na svete a filmári sa idú potrhať, aby mohli nakrútiť jej knižky.
Teda, išli sa potrhať, do kín sa dostáva prvá z dvoch častí opisujúcich udalosti v knihe Harry Potter a Dary smrti, zrejme posledného dielu potterovskej série.
(Ne)detské príbehy
Banálne klišé hovorí, že postava Harryho Pottera starla podobne ako jej čitatelia. Od naivnej a zle napísanej rozprávky sa postupne menila na čoraz temnejší a zlovestnejší príbeh o priateľstve, ale aj boji s predsudkami, rasizmom (muklizmom?), objavila sa láska, tínedžerské vzťahy, kde-tu smrť.
Treba priznať, že Harry Potter ani vo svojej poslednej časti nie je bohvieako napísaný príbeh, no v porovnaní s Kameňom mudrcov jeho autorka prešla veľký kus cesty.
Potterovský svet však nie je určený literárnym kritikom a netvári sa ani ako nejaká zásadná literatúra, sú to však knižky relatívne zábavné, čítavé a určené (najmä) deťom. Preto sú obľúbené a v súčasnosti oveľa vplyvnejšie ako akákoľvek „veľká“ literatúra.
Napokon, pri (trebárs detskej) fantasy človek neočakáva posolstvá, chce emócie a možnosť baviť sa. Túto literárnu možnosť Potter priniesol, a to nielen deťom.
Dobro, zlo a literatúra
Harry Potter a Dary smrti je nateraz – s výnimkou Rozprávok Barda Beedla – poslednou knihou zo sveta mladého čarodejníka. Úplný záver knihy pritom naznačuje, že by to tak aj mohlo zostať, čo asi mnohých fanúšikov potterovského sveta neteší.
Možno aj preto sa ju filmári, podobne ako v prípade Tolkienovho Hobita, rozhodli rozdeliť na dve časti. Samotná kniha totiž sľubuje niekoľko veľkých súbojov, ktoré môžu byť vďačným materiálom pre kino, aj keď monumentálnosť bitiek z Pána prsteňov očakávať asi nemožno.
Ak sa však Harry Potter porovná s podobným fenoménom okolo Meyerovej ságy Twillight (Súmrak), stále ide o relatívne fajn napísané knihy a nakrútené filmy. Potter sa totiž aspoň nehrá na sladké stredoškolské telenovely.
Napriek všemožným výhradám stále rozpráva ten najjednoduchší príbeh literatúry, ktorý sa nezmenil od čias, keď literatúra ako taká vôbec vznikla: je to príbeh o dobre, zle a boji proti nemu.
Temná dráma pre zasvätených
Nakrútiť podľa poslednej knihy série dva filmy bol dobrý komerčný ťah, z hľadiska dramaturgie je to však prehra.
Filmy podľa svojho času najpopulárnejšej série kníh vznikali ako čisto komerčný projekt. Nechceli byť osobité, nemali k príbehu pridávať čokoľvek okrem ďalších tržieb – ani nové motívy či významy. Pestrofarebné veselé zábavné pohyblivé ilustrácie. Lenže čo potom, ak predloha stratí veselosť, zábavnosť ba i pohyb, stane sa statickou, temnou a mysterióznou? Sfilmoval by ju iný režisér lepšie ako David Yates?
Trinásť rokov s Potterom
Dnes máme pocit, akoby tu bol Harry Potter s nami už odjakživa – a nielen trinásť rokov. Lenže prvá kniha Harry Potter a Kameň mudrcov vyšla koncom júna 1997. Záverečná Harry Pot〜ter a Dary smrti desať rokov nato, v júli 2007. S takmer pol miliardy predaných výtlačkov v 67 jazykoch (vrátane latinčiny a antickej gréčtiny) séria prekonala všemožné rekordy. Navždy zmenila aj svetový knižný trh a jeho pravidlá. Filmové adaptácie sa pokúsili o to isté. K dnešnému dňu si na účet pripísali tržby vo výške 5,4 miliardy dolárov, pričom najúspešnejšia bola prvá. Na rozdiel napríklad od série Toy Story žiadne z pokračovaní úspech jednotky neprekonalo, hoci popularita knižných predlôh rástla.
Film Harry Potter a Kameň mudrcov prišiel do kín v tom istom roku ako Pán prsteňov a predznamenali tak éru veľkolepých audiovizuálnych ilustrácií, založených na digitálnom zobrazení všetkého, čo dovtedy bežná filmová technika zobraziť nedokázala.
Literatúra má oproti hranému filmu i výhodu voľného narábania s časom. Medzi vydaním jednotlivých častí môžu prejsť celé roky, no literárni hrdinovia nestarnú. Herci hraného filmu áno. Dvanásťročný Daniel Radcliffe vyzerá inak ako 21-ročný. Od figliarskeho chlapca čakáme niečo iné ako od zachmúreného muža. Aj z hľadiska biznisu sa jeho komerčný potenciál zužuje. Kameň mudrcov bola typická hravá zábava pre celú rodinu, Dary smrti sú pochmúrna tajomná dráma pre zasvätených adolescentov. Ten, kto pozorne nečítal knižné predlohy a nemenej pozorne nesledoval všetky predchádzajúce filmy, nemá nádej snímke porozumieť, nieto ešte odniesť si zážitok. A nové generácie publika nemôžu spoznať celú sériu Harryho Pottera na filmovom plátne, takže pre mnohých divákov Dary smrti sú prvým – a nie práve optimálnym – kontaktom s Potterom v kine.
Nepochopenie žánru
Z pohľadu producentov je logický ťah nakrútiť podľa poslednej knihy série nie jeden, ale dva filmy a znásobiť tak tržby. Z pohľadu dramaturgie je to prehra, lebo knižná predloha je statická, konverzačná, objasňuje mýty, skryté pravdy čarodejníckeho sveta, aby pripravila čitateľa na veľkolepé záverečné finále. Row〜lingová ju rozhodne nepísala pre filmárov. Bez ohľadu na to, kto by sa o filmový prepis pokúšal, nemal by veľa predpokladov uspieť lepšie ako David Yates, bez straty tempa, množstva vaty a s ňou spojenej nudy.
Prvý film podľa kníh J. K. Rowlingovej otváral novú éru kinematografie, siedmy sa snaží reagovať na to, ako sa svet filmu za deväť rokov zmenil. Má bližšie k Twilight ságe ako k veselej rodinnej zábave. Nazvať ho však hororom je fatálne nepochopenie filmu i žánrov. Aj Dary smrti totiž zostávajú čírou fantasy subžánru sword and sorcery – meč a mágia. Ba možno viac ako kedykoľvek predtým.
