Recenzia
Divadlo SkRAT: Napichovači a lízači.
Autori textov a účinkujúci: Vít Bednárik, Ľubo Burgr, Lucia Fričová, Dana Gudabová, Milan Chalmovský, Romana Maliti.
Námet a réžia: Dušan Vicen.
Premiéra: 19. 11. v A4 – nultom priestore v Bratislave.
Ešte predtým, ako pôjde o charaktery postáv v najnovšej inscenácii bratislavského súboru SkRAT, vezmime napichovačov a lízačov z titulu hry ako pojmy, slová, ktoré šteklia, iritujú, koketujú s dnes tak samozrejmou bezočivosťou.
Tvorcovia opäť stavili na skladačku scénok, typickú pre autorské divadlo. Jednotlivé časti inscenácie dostatočne pevne spájajú herci v rozličných rolách a ľudská hlúposť, ktorej múdro nakladajú.
Máme pocit, že sme sa ocitli v malom, magicky zvrhlom svete, kde sa dejú veci tak, ako nám v uponáhľanej každodennosti ostávajú ich útržky v hlavách.
Nová tvár
Zážitky sú kusé, ale intenzívne, umocňujú ich dobré herecké výkony, živé obrazy a šťavnaté dialógy (mohlo by ich byť viac).
Tvorcovia pokračujú aj v nápaditých technických a hudobných riešeniach.
V zohranom tíme chýbajú niektoré známe tváre, no pribudla i nová - divadelníčka Romana Maliti s pôvabom ženy, ktorá vie byť subtílna aj energická a nechýba jej vzácny dar nielen vymyslieť, ale aj zhmotniť vtip.
Bolestivo dobré výstupy rieši Ľubo Burgr, Milanovi Chalmovskému svedčí chladný ksicht nebezpečného vizionára rovnako ako predposratého zamestnanca, Vít Bednárik dojíma morbídnym monológom o užitočnej smrti, Dana Gudabová zase výpoveďou o úbohom živote veľkej šéfky, Lucia Fričová efektne strháva pozornosť diváka ako asertívna kráska odsúdená na dominanciu.
Dobré divácke vyhliadky
Sme svedkami stretnutia dvoch pipiek s mužským bezvládnym telom, čo stojí za hriech, alebo zúfalého dialógu spolužijúceho páru, v ktorom strašia povahy a trpké skúsenosti z minulých vzťahov, či neobyčajne ostrej výmeny názorov mladej pani nadriadenej so starým pánom inžinierom podriadeným.
V niektorých scénach sa niektorí herci nevyhli miernemu nadužívaniu výrazov ako „proste", „vieš čo", „akože", ktoré sú nositeľmi dojmu autenticity.
Na druhej strane sa dokážu originálne hrať napríklad s krkolomnou terminológiou marketingového či virtuálneho sveta.
Záver inscenácie vyšiel trochu rozpačito, no súbor má v každom prípade na konte ďalšiu inscenáciu, ktorá má dobré divácke vyhliadky, hĺbku aj dramatický potenciál a rukolapne sa dotýka súčasných nudných, často sebazničujúcich vzorcov správania. A nezabúda na Čechova!
Prípadné šťúranie v tejto pilotnej časti sľubovaného dlhodobejšieho projektu by hre nemalo ublížiť.
