Román, čo vzrušil Taliansko

Román Príbeh v dejinách (La Storia) vyvolal svojho času protikladné reakcie. Na jednej strane obrovský komerčný úspech, na druhej strane rozpačité či priamo rozhorčené kritiky v dôsledku ideologického zamerania románu. Kritizoval ho aj autorkin dlhoročný blízky priateľ, slávny režisér, spisovateľ a intelektuál Pier Paolo Pasolini. Autorka s ním po tomto incidente prerušila všetky styky.

Potomok znásilnenia

Elsa Morante v priebehu rokov zdôrazňovala, že bolo jej zámerom „napísať politický čin“. Príbeh v dejinách čerpá čiastočne z jej zážitkov, keď sa počas druhej svetovej vojny spolu s Moraviom ako poloviční Židia ukrývali na talianskom vidieku. V epicentre rozprávania stojí vdova Ida Mancusová, Židovka po matke, a jej dvaja synovia: bezohľadný Nino, ktorý balansuje na hrane, raz ako fašista, neskôr ako partizán, a maličký Useppe, dôsledok znásilnenia nemeckým vojakom.

Prežitie týchto dvoch ľudí sa pre Idu stáva centrálnou túžbou a podstatou jej existencie. V záverečnej časti románu sa k slovu dostáva aj príbeh Ninovho kamaráta, anarchistu Davida Segreho, ktorý sa postupne prepadá do hlbín závislosti od opiátov a svoje rozprávky pre malého Useppeho začína lakonickým: „Bol raz jeden esesák...“

Kapitoly sú rozdelené po jednotlivých rokoch a v úvode každej sú vymenované udalosti, ktoré sa v ten rok udiali. Kníh o druhej svetovej vojne bolo napísaných neúrekom. Napriek tomu je táto výnimočná, takmer nadčasová a absolútne vybočuje z ich radu. Hneď v úvode nás Morante šokuje svojím fatalizmom: „Vo veľkom svete niet veľa noviniek. Ako po všetky predchádzajúce storočia ľudských dejín aj toto storočie sa riadi nemenným princípom historického vývinu: jedni vládnu, druhí slúžia.“

Žena s jóbovským osudom

Napriek tomu, že autorka v priebehu deja pridáva na Idine ramená toho čoraz viac a viac, nemá čitateľ pocit, že jej cieľom je emotívne vydieranie. Len prosté konštatovanie, že v ťažkých časoch sa biedni majú ešte biednejšie.

Morante, ktorá získala viacero ocenení, je známa svojím epickým majstrovstvom. Aj Moravia tvrdil, že hneď v nej rozpoznal veľkú spisovateľku. V jej knihách zaujímajú špeciálne miesto deti a ich dospievanie. V Príbehu v dejinách to je malý Useppe. V jeho prípade je svetom dospelých svet vojny, zabíjania, hladu, strachu a brutality, ktorú nie je schopný vstrebať, nieto ešte pochopiť. „Mne sa to nezdá zbytočné,“ píše Moranteová o rozprávaní o Idinom synovi. „Dva dni strastí chlapčiatka ako Useppe majú hodnotu niekoľkých rokov.“
Román vyšiel v roku 1974, v roku 1986 bol sfilmovaný, Idu si zahrala Claudia Cardinale. Autorka sa jeho filmovej podoby nedožila. Po ťažkej operácii, ktorej dôsledkom bola čiastočná paralýza, a nevydarenej samovražde o pár mesiacov nato, v roku 1985 zomrela.

Príbeh v dejinách býva často označovaný ako román storočia. Morante v ňom svojským spôsobom podáva ďalej svoje presvedčenie, že neexistuje súcitná politika a tým ani absolútna nádej pre ľudstvo. Tým, ktorým sa nechce čítať medzi riadkami, prináša strhujúci príbeh „malej“ ženy a jej detí a poznanie, že dejiny možno vytvárajú a regulujú politici a mocní tohto sveta, no žijú ich obyčajní ľudia.