Aké to je, keď sa právnikovi podarí zachrániť dva životy, rozpráva iránsky film Zomrieť ukameňovaním.
BRATISLAVA. Francúzsky filozof BernardHenri Lévy má už niekoľko týždňov rovnakú tému. Píše o mladej žene Sakineh Ashtianí, ktorú v Iráne odsúdili na trest smrti ukameňovaním, a svoje články posiela novinám na celom svete.
„Som si istý, že Sakineh je obeťou absolútnej nespravodlivosti. Takej, ktorá umožnuje odsúdiť ľudskú bytosť nie za to, čo spravila, teda za údajné cudzoložstvo, ale za to, čím je. Teda ženou z krajiny, kde sa k žene správajú horšie ako k zvieraťu," hovorí napríklad v článku, ktorý minulý týždeň zverejnil denník El País.
Také video neexistuje
V Iráne nie je také bezpečné verejne obhajovať ženy, ktoré počuli taký hrozný rozsudok. A predsa sú ľudia, čo to robia. Festival Jeden svet pozval do Bratislavy režiséra Mohammada Rezy Kázemího a dnes premieta jeho film Zomrieť ukameňovaním (nakrútil ho spolu s Farídom Haerínežádom). Netreba sa veľmi báť, s najhoršími sekvenciami pracoval veľmi opatrne, s úctou a ohľaduplne.
Pri žiadnom vykonávaní rozsudku nebol, aj z jedného prostého dôvodu: nepustili by ho tam. Irán pred niekoľkými rokmi podľahol medzinárodnému tlaku a kameňovanie postavil mimo zákona. Formálne. V skutočnosti sa stále kameňuje a mimovládne organizácie sa to snažia dokázať. Je to ťažké, pretože úrady také prípady taja. Aj ten, kto príde na verejnú popravu, musí o tom, čo videl, mlčať. Žiadne záznamy, ani tie, čo sú vo filme Zomrieť ukameňovaním, by sa vlastne nemali dostať k ľudu.
A keď už sa dostanú, normálny zdravý človek ich vidieť nechce. Prekonať sa musia hádam iba právnici a novinári, ktorí proti trestu smrti ukameňovaním robia kampaň.
Všetci sa jej pýtali
„Keď som doštudovala, všetci chceli vedieť, či budem obhajovať práva žien. Pýtala som sa, sú azda ženy nejakým špecifickým prípadom? Ja sama som žena a dosiahla som všetko, čo som chcela," hovorí vo filme právnička Šádí Sadrová. „Ale keď som otehotnela a dozvedela sa, že čakám dcéru, zostala som v šoku. Uvedomila som si, že v takejto spoločnosti dcéru nechcem. Vynorilo sa mi všetko to utrpenie, ktorým som v živote prešla a ktoré som chcela vymazať z pamäti. Vedela som, že tým teraz bude musieť prejsť aj ona."
Šádí dnes vedie mimovládnu organizáciu Raahi a ženám poskytuje bezplatnú právnu pomoc. Spolu s novinárkou Asíjou Amíní je srdcom filmu Zomrieť ukameňovaním - a keď hovorí, že už sa jej podarilo zachrániť pred ukameňovaním dve ženy, je to možno emocionálne silnejšie, ako keby povedala, že ich zachránila sto.
Liberálny diskurz v taxíku
V Iráne boli minulý rok voľby. Režim islamskej republiky sa po nich nezmenil, ale po uliciach chodili davy a kričali: Kde je môj hlas! Iránčania sa chcú vyjadriť, čert to ber, aj pred kamerou. Šádí Sadrová pri nakrúcaní našla spriaznenú dušu aj v staršom taxikárovi a mohla s ním viesť celkom liberálny diskurz o ľudských právach.
No aj tak sú jej pokusy krehké a dá sa len v napätí čakať, ako so svojou odvahou a s kampaňou skončí.
Rozuzlenie filmu prišlo skôr, ako sa vo svete zmedializoval prípad odsúdenej Sakineh Ashtianí. BernardHenri Lévy si myslí, že to bude dobrý test. „Irán na ňom testuje odhodlanie Západu, a Západ zas testuje schopnosť Iránu cúvnuť. Ak cúvne v prípade tejto nevinnej ženy, znamená to, že je ešte otvorený hlasu rozumu a že je dialóg s ním možný."
Festivalové tipy
(Jeden) svet Tomáša Hudáka
Divadlo Meteorit / 20.15 h
Hoci iba (Jeden), ale predsa - Svet Tomáša Hudáka. Spolu so Štefanom Hudecom, Petrom Hajdinom, Andrejom Bánom a Benem budú rozprávať na tému Vzdialené blízke svety.
Taqwacore: Zrod islamského punku
FK 35 mm VŠMU, 18.15 h,
Michael Muhammad Knight zorganizoval so svojou kapelou turné po amerických veľkomestách a Pakistane, ktorými sa snaží priblížiť punkrock a vlastnú interpretáciu Koránu tamojším moslimom.
Cigarety a pesničky
Kino Mladosť / 16.30 h
Jedinečný multikultúrny projekt o nahrávaní starodávnych rómskych pesničiek pre CD AfterPhurikane.
(jem)
