. Na jar ľúbi žltú farbu - "pre nedostatok slnečna v duši" - v lete, keď kvitne divý mak, dáva prednosť červenej. Z kvetov jej voňajú ruže a fialky, z vôní Lancome, z jedla rezne a uhorkový šalát. Pri nakupovaní modelových šiat sa teší, ak jej ktosi poradí. Narodená v znamení Blížencov v Šaštíne v poslednom čase potešila spevom Dánov. Recenzie v dánskych periodikách o nej píšu v superlatívoch. Radostné gospely v evanjelických kostoloch, kde sa predstavila, "dvíhali" ľudí z lavíc. Speváčka Jana Kociánová.
Kedy ste si vlastne zanôtili prvýkrát?
Myslím si, že to bolo 28. februára v stredu o 13.00 hodine v roku 1947. (Smiech.) Spievala som už v škôlke. Talent som zdedila po rodičoch, tiež boli spevaví.
Takže ste sa predvádzali na rodinných oslavách?
Kdeže. Chodila som do speváckeho zboru, a keď sme tam nacvičili pesničku Hojdana hojdana, veľmi som ju chcela predviesť rodičom. Mali práve v kuchyni manželskú výmenu názorov a ja som do toho spustila v nádeji, že zareagujú. Nezareagovali, pokračovali ďalej vo svojom... Niekoľkokrát sa to opakovalo, až kým otec nezakričal: "Tak prestaň!" Naši ma k spevu nemotivovali, ani moju rovnako na spev nadanú sestru.
Ako mladé dievča ste sa stali súčasťou vokálnej skupiny Karla Gotta.
V rebríčku najpopulárnejších spevákov som už vtedy patrila medzi prvú desiatku, ale pre mňa bolo zaujímavé spievať s ním vokály. Byť hviezdou je vágna záležitosť.
Kde vás Gott našiel?
Počul v rozhlase moju pieseň Hádam, kadiaľ ísť. So Štaidlom mi zavolali, aby som k nim nastúpila spolu s Jitkou Zelenkovou. V našich hlasoch cítili podobný tember. Tak som sa rozhodla pre Gotta.
A zapôsobil aj mužsky?
Mne sa viac páčil Láďa Štaidl. Hoci som s nimi spievala dva roky, zostalo pri tom "páčení."
Bola s nimi namáhavá práca?
Istotne, stále sme cestovali. Bola som však mladá, a preto mi to neprekážalo. Prišla som vďaka nim do väčšieho sveta. Už vtedy som bola zamilovaná do môjho súčasného manžela Jóžina Škvařila a oni ma za to doťahovali. Nebolo mi to príjemné. Ale nesťažujem si na tú školu života.
Jitka Zelenková priznala, že na Slovensko chodieva najmä vďaka vášmu pozvaniu. To znamená, že ste ešte stále v kontakte?
Ani nie. Jitka ma pred pár rokmi pozvala do jedného televízneho programu, kde som bola jej hosťom a aj na jej oslavu výročia. Potom som pozvala ja ju - bola to reciprocita.
Pestujete kontakty s českými kolegami?
Nie až tak, ako by som si želala. Ak ma zavolajú, vždy rada prídem. Žiaľ, naposledy som tam spievala pred pár rokmi na Slovenskom plese.
Ste speváčka, ktorá roky žije v pokojnom manželskom zväzku. Bola to hudba, čo vás dala dokopy?
Zoznámili sme sa vďaka pesničke Zahoď starosti. Mám pocit, že som v tom čase bola vo Švédsku a zároveň som účinkovala v Zlatej kamere. Keď sa malo nakrúcať vianočné gala z víťazov "kamier", Jóžin sa ako hudobnícke eso motal okolo nás. Aranžoval, bol bubeníkom v rozhlasovom orchestri a pomáhal mnohým spevákom. Zočil ma a povedal si, že mi tiež treba pomôcť. Vymyslel aranžmá a odvtedy sa poznáme.
Koľko ste spolu chodili, kým ste sa zosobášili?
(Smiech.) Od roku 1968 do roku 1992. Mali sme "krátku", tridsaťročnú známosť. Vzali sme sa pri rozdelení republiky. Jóžin je Moravák, ako on hovorí - Čech, a tak sme sa rozhodli. Predtým svadbu párkrát spomenul, ale nikdy sme nemali čas. V tomto som trochu voľnomyšlienkárka. Navyše poslúchal, preto som sa nad tým nezamýšľala. Jedno je však isté, sobášom sa v našom vzťahu nič nezmenilo.
Získali ste mnohé ocenenia - zlatú i striebornú Bratislavskú lýru, ceny na festivaloch v zahraničí. Z čoho ste mali najväčšiu radosť?
Ako každý človek, aj ja som šťastná, keď ma ocenia. Pestujem si však nad týmito vecami nadhľad. Spievanie pociťujem ako stav bytia. To je pre mňa najdôležitejšie.Vidí sa mi niekedy, že tých cien navymýšľali priveľa a veľa objektivity v tom nie je...
Inšpiruje vás niekedy vaša hitovka Zahoď starosti?
Priznám sa, že pesnička Zahoď starosti je aj pre mňa liekom. I keď vyzerám pri speve veľmi optimisticky, nie je to vždy jednoduché. Občas mám problém, kde a na koho tie starosti hodiť. A keď aj nájdem miesto a spôsob, vždy sa objavia nové. Dôležité je rozhodnúť sa, čo uprednostniť. Či skromnejší, ale o to slobodnejší, šťastnejší a zdravší život, alebo dni plné boja o majetky, o človeka, o slávu. Spotrebujeme na to príliš veľa energie, možno aj pre moment vzrušenia, ale šťastie nám to neprinesie. Koho urobila sláva a bohatstvo naozaj šťastným? Kto chce bojovať, nech bojuje, ale ja chcem život žiť.
Čoraz viac sa venujete gospelom a zrejme i premýšľaniu o Bohu. O čom sa s ním najviac hádate?
Nehádam. Iba niekedy rozmýšľam, načo dal Pán Boh ľuďom rozum, keď ho používajú na zlé veci a tým sa obracajú proti nemu. Keby im nadelil iba srdce, vyzeralo by to na svete pravdepodobne inak.
Ján Sucháň o vás rozpráva v superlatívoch. Máte viac priateľov medzi duchovnými?
Mám, ale najmä medzi evanjelikmi, ktorí sú otvorenejší. Jedine Janko Sucháň je v komunikácii odvážnejší. Tam, kde som vystupovala, vždy som si našla spríbuznenú dušu. Pani farárku v Modre alebo iných duchovných - Milana Horínka, Miroslava Hvožďana, Ľuba Batka a ostatných.
Vraj ste vynikajúca kuchárka. Čo si v rámci kulinárstva neodopriete?
To by mohol povedať skôr ten môj "človjek". Veľmi rada varím a pečiem, no recepty obmieňam a improvizujem. Keby som napísala kuchársku knižku, po roku by som ju určite chcela vylepšiť. Je pravda, že z maku a kakaa neurobím šnicľu, ale schyľuje sa to týmto smerom. Vtedy sa už aj Jóžin ozve.
S Tradicional Jazz Bandom vystupujete už roky. Čo pre vás znamená jazz?
Džez pre mňa znamená radosť a voľnosť. Jednoduchú, temperamentnú, melodickú hudbu. Zmes radosti zo života a hudobnú zmesku.
A čo folklór? Išiel váš album s ľudovými pesničkami na odbyt?
Bol by išiel ešte viac, keby ho niekto predával. No, bohužiaľ...
Roky utekajú a z červenovlásky sa stala blondínka. Prečo?
(Smiech.) Nikdy som nebola naozaj červenovláska. Iba raz, keď ma nahovorila kaderníčka na hennu. Nuž, a niekto vekom šedivie, iný plavovlasie.
Rada šoférujete. Vraj čím vyššie spievate, tým viac pridávate plyn. Máte rada nebezpečenstvo?
Asi áno. Ale inak sa netlačím do klietky s grizlim. Iba v tom prípade, keby ma naháňal ešte väčší grizli. (Smiech.) Hovorí sa, že nebezpečenstvo číha na každom kroku, ja som však nikdy nemala haváriu. Akurát pred pár dňami som na parkovisku v domnení, že je za mnou voľno, narazila trochu do Peugeota a rozbila som mu sklíčko. S jeho šoférkou, inak veľmi milou pani, sme si vymenili vizitky s tým, že mi pošle účet. Za ňou stál istý silnejší muž, ktorý začal kričať:" Mnó, to by každý mohel povídať, nech ti dá pjet tísíc korun!"
Kde spievate najviac?
Spievam stále a všade. Doma pri umývaní riadu som kedysi robila Elle Fitgeraldovej druhý hlas.
Kto z vašich textárov najlepšie vystihol váš naturel?
Zoro Laurinc bol mladý, ja tiež, ale teraz ani neviem, či vystihoval môj naturel. Mala som rada aj Pálka, Štrassera či Petišku.
Aké vás čaká leto?
Budem stále dovolenkovať.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Desana Dudášová
