tneho jazyka a národného písomníctva a postavil sa proti hercom.
BRATISLAVA. Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel dnes v noci vo veku nedožitých 81 rokov básnik, dramatik a spisovateľ Milan Ferko. Bol kontroverznou postavou slovenskej kultúry.
Narodil sa 14. decembra 1929 vo Veľkom Rovnom. V roku 1953 absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave, súčasne pracoval ako redaktor denníka Smena, v roku 1955-1956 v týždenníku Kultúrny život. V roku 1956 založil a do roku 1960 viedol mesačník Mladá tvorba, v rokoch 1960-1969 a 1993-1994 bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov.
Po nežnej revolúcii sa začal angažovať v politike. Zostavil Deklaráciu zvrchovanosti Slovenskej republiky (1991) a Jazykový zákon (1995). Bol riaditeľom umeleckého odboru Matice slovenskej a na Ministerstve kultúry SR pracoval v rokoch 1994-1998 ako generálny sekcie štátneho jazyka a národného písomníctva. Keď sa v roku 1996 herci postavili proti autoritárskym praktikám ministra kultúry Ivana Hudeca (HZDS), Ferko prišiel na ich stretnutie, kde vyhlásil: "SND a naši herci si myslia, že oni spôsobili revolúciu 1989. Vy ste boli hlásne trúby (...) My túto republiku udržíme a zachránime slovenskú kultúru proti vám."
Debutoval dobovo angažovanými veršami v zbierke Zväzácka česť (1951). V zbierkach Odkaz, Svet na dlani a Rovnováha sa prepracoval k civilnejšiemu výrazu, neskôr sa venoval aj tvorbe pre deti. V knihách pre mládež zobrazoval prostredie indiánov a dobrodruhov: Tvoji bratia, Winnetou, Pirátski králi a kráľovskí piráti, Pirátske dobrodružstvá, Bohatier v býčej koži. Zvlášť úspešná bola jeho rázusovsko-ondrejovovská dilógia Keby som mal pušku (1969) a Keby som mal dievča (1974). Obidve v roku 1972, resp. 1976 sfilmoval režisér Štefan Uher.
O Slovensku písal v spoločenských románoch Svadba bez nevesty, Svadba bez ženícha a Otváranie studničiek. Historické témy spracoval v románe Krádež svätoštefanskej koruny, v trojzväzkovom diele Svätopluk, v románoch Jánošík, Medzi ženou a Rímom - Markus Aurélius, Matúš Čák Trenčiansky, v dvojdielnej televíznej inscenácii Solúnski bratia, ktorú v roku 1989 režíroval Pavol Haspra a v rozhlasových hrách. Tento sled dopĺňajú Staré povesti slovenské, Nové povesti slovenské, historická dráma Pravda Svätoplukova.
Jeho knihy vyšli preložené do češtiny, maďarčiny, ruštiny, ukrajinčiny, srbčiny, slovinčiny, angličtiny a nemčiny. Získal aj niekoľko ocenení - bulharský rad Cyrila a Metoda (1969), cenu Fraňa Kráľa (1960 a 1963), cenu ZPB a Slovenského filmu (1971), cenu Mladých liet, Svetového kongresu Slovákov (2000), Trojružu Bibiany (2000) a iné.
