Označiť novovzniknutú kapelu nálepkou „superskupina" je síce na jednej strane mediálne aj marketingovo príťažlivé, na druhej strane to však môže byť zároveň aj najlepšou cestou do pekla. História populárnej hudby je totiž aj históriou superskupín, ktoré neprežili svoj prvý album ani očakávania do nich vložené.
Najnovšie toto označenie dostala trojica s názvom Fistful of Mercy - skvelé, aj keď na prvý pohľad dosť nepravdepodobné zoskupenie muzikantov, z ktorých minimálne dvaja už majú slušné renomé a do tretieho, i keď jeho muzikantstvo je známe zatiaľ skôr úzkemu kruhu fajnšmekrov, sú vkladané veľké nádeje.
Ben Harper je rýdzi pesničkár, vo svojich piesňach mixuje folk, rock a blues okorenené občasnou príchuťou reggae, má už za sebou tucet albumov (za zmienku stojí minimálne cenou Grammy ovenčená spolupráca s Blind Boys of Alabama).
Aj druhý Američan v kapele, Joseph Arthur, vychádza z folkrockovej alternatívy, a hoci je u nás prakticky neznámy, s covermi a remixami jeho piesní sú spojené mená ako Michael Stipe (R.E.M), Chris Martin (Coldplay) alebo Justin Timberlake.
Tretím v kapele je Dhani Harrison. Syn niekdajšieho „tichého Beatla" Georgea Harrisona zdedil po otcovi nielen neuveriteľnú podobu, ale aj muzikantský talent a charizmu. Hoci počas spomienkového koncertu, venovaného Georgeovi Harrisonovi, väčšinu skladieb odohral len na akustickej gitare, bol neprehliadnuteľný. Paul McCartney to zhodnotil slovami. „Byť s Dhanim na pódiu pôsobí akoby George zostal stále mladý a my ostatní sme zostarli..." Vtedy už Dhani mal za sebou nahrávanie s Traveling Wilburys a spolu s Jeffom Lynnom sa podieľal na dokončení posmrtného otcovho albumu Brainwashed.
Výsledkom stretnutia trojice Harper - Arthur - Harrison, posilnenej o huslistku Jessy Greenovú a hráča na bicie Jima Keltnera, je album As I Call You Down - kolekcia deviatich viac folkrockových než rockových skladieb.
Hudobný základ tvoria akustické gitary a nad nimi sa vznášajú farebné trojhlasy, pripomínajúce najlepšie časy Crosby, Stills and Nash. Striedma inštrumentácia nestrháva na seba pozornosť, len decentne podčiarkuje spontánnu melodickosť skladieb. „Tri dni v štúdiu, deväť piesní," poznamenal lakonicky na jednom z úvodných vystúpení Dhani.
Piesne sa odvíjajú v prevažne pokojnom tempe, evokujúcom pohodovú atmosféru kamarátskeho muzicírovania spriaznených duší, pri ktorom len čírou náhodou boli pristavené mikrofóny. Už úvodný singel Fistful of Mercy však ukazuje, ako trojica z takmer popovo melodického motívu dokáže s minimom prostriedkov stvoriť nádhernú dramatickú baladu.
Z pokojnej atmosféry vyčnievajú dve skladby - beatlesovsky hravá Things Go ´Round a country-bluesová vypaľovačka Fathers Son. Najmä tá posledná, v podobe, ako ju trojica predviedla v Show Jimmyho Fallona, s rockovou rytmikou, naznačuje, že Fistful of Mercy nemusia skončiť pri debute, ale že model kamarátskeho hrania, tak ako ho kedysi definoval Dhaniho otec v Traveling Wilburys, môže ešte priniesť kopu peknej hudby.
Autor: Miloš Janoušek
