Človek, ktorý zostane na svete sám, sa skôr či neskôr stane strašidlom – to je posolstvo rozprávky, ktorá sa nielen na Slovensku vysielala v kinách aj ako sedemdielny televízny seriál Teta.
Pehavý Max a strašidlá (1987)
Dĺžka: 98 minút
Krajina: Československo, Nemecko
Réžia:Juraj Jakubisko
Produkcia: Slovenský film Bratislava, Československá televízia Bratislava,
Taurus Film München
Scenár: Jaroslav Dietl, Joachim Hammann, Jozef Paštéka, Juraj Jakubisko
Hudba: Quido De Angelis, Maurizio De Angelis
Kamera: Ján Ďuriš
Hrajú: Martin Hrebeň, Gerhardt Karzel, Eddie Constantine, Ferdy Mayne, Jacques Herlin, Barbara De Rossi, Viveca Lindfors, Mercedes Sampietro, Andrej Hryc, Boleslav Polívka, Milan Lasica, Július Satinský, František Dibarbora a ďalší
Malebná panoráma Álp, plejáda špičkových zahraničných hercov a Jakubiskova neopakovateľná poetika tentoraz trochu v štýle Adams Family– taký je film Pehavý Max a strašidlá. Atmosféra tejto snímky môže pripomínať aj české komédie Tajomný hrad v Karpatoch či Adela ešte nevečerala, mladší ju možno budú porovnávať s upírskymi hitmi súmračného typu.
Jakubisko v ňom parodoval známy príbeh o Frankensteinovi Mary Shellyovej zo začiatku 19. storočia, ktorý sa považuje za prvý sci-fi román. Vedec Frankenstein podľa tohto diela zostrojil bytosť podobnú človeku, ibaže väčšiu a silnejšiu, ktorú komplikované vzťahy k ľudom doviedli až k vražedným sklonom. S pôvodným príbehom, ktorý napísala Mary Shellyová, má však film len niekoľko spoločných motívov, patrí k nim však postava siroty, ktorá sa s obrom spriatelí.
U Jakubiska sa na zámku Frankenstein, ktorému sa miestni zďaleka vyhýbajú, stretáva elita prízrakov. Medzi tých, čo po nociach strašia, patrí aj komorník Igor či Biela pani Alžbeta, ktorí pykajú za temnú vinu z minulosti. Gróf Drakula pospáva v rakve, po večeroch diskutuje o láske s tetou Frankensteinovou, ktorá hrad navštívila, aby dohliadla na to, čo na ňom vyrába jej excentrický synovec Henry.
„Tento deň sa zapíše do histórie ľudstva,“ hlási Henry v podaní Bolka Polívku po tom, čo sa mu podarilo vytvoriť človeka obrovskej sily s mozgom profesora. Do jeho plánov sa však zamontovala chybička - mozog génia nechali pridlho v chladničke, a tak z nadštandardného rozumu zostala iba inteligencia na úrovni dieťaťa. Monštrum Albert so zipsom na hlave našťastie dostalo do výbavy aj dobrácku dušu. Kým však jeho láska k emancipovanej a svetaznalej Kláre dospeje k svadbe, musí prejsť procesom zušľachťovania, vzdelávania a musia ho podchvíľou zachraňovať priatelia, deti, ba aj strašidlá. To, čo sa zbabralo v laboratóriu, napravuje láska. Sladkej romantiky sa však v tomto filme veľa nedočkáte – svadba mladého páru pripomína skôr mafiánsku scénu z filmu Niekto to rád horúce než záver nejakej rozprávky.
Ešte šťastie, že strašidlá z hradu sú úplne v pohode, priateľské a vlastne dobromyseľné, najmä ak ich porovnávame s miestnym Kováčom v podaní Andreja Hryca, ktorý podchvíľou donáša do spoločnosti nevybuchnuté bomby. Kováčov odpor k strašidelnému hradu je len závisťou neuznaného vynálezcu.
Do titulu filmu sa dostalo meno chlapca Maxa, ktorý má hlavne funkciu pozorovateľa a komentátora deja. Max utiekol z cirkusu pred nevlastnými rodičmi, ktorí ho týrali, aby sa doň v závere vrátil ako hviezda so skúsenosťami s kúzlami.
Titulnú postavu Maxa stvárnil v tom čase vzorovo ryšavý Martin Hrebeň. Neskôr nakrútil aj ďalšie filmy ako Čertiská či Teraz sa nehráme, hral aj v divadle Ludus, dnes sa však už herectvu nevenuje. Vo filme ho nedaboval nikto iný ako Robert Roth. Zahraničných predstaviteľov nahovorili z našich hercov aj Ladislav Chudík, Štefan Bučko či Štefan Kvietik. Obrovský podiel na vizuálnej atraktivite diela má kameraman Ján Ďuriš či strihač Patrik Pašš.
Príbeh o Frankensteinovi - bytosti, ktorú si človek s chybami zostrojil, je dnes možno ešte aktuálnejším príspevkom k bioetickej téme, než bol v čase svojho vzniku. Hoci sú v tejto snímke aj pasáže, ktoré môžu menším deťom naháňať strach, všetko sa nakoniec dobre skončí, aj Alžbete a jej komorníkovi sú hriechy odpustené.
Scenár, na ktorom sa za našu stranu podieľali aj Jaroslav Dietl a Jozef Paštéka, je poučný. Musíme si dávať pozor, lebo z každého z nás sa bez lásky môže kedykoľvek stať strašidlo.
Hryc: Pre Jakubiska je podstatná okamžitá inšpirácia
ANDREJ HRYC dostal v rozprávke výraznú rolu Kováča, ktorý túži konkurovať svojimi vynálezmi strašidlám zo zámku.
Spomeniete si ešte, ako vás do postavy Kováča režisér Jakubisko vyberal?
S Jurajom Jakubiskom sa poznáme dlhé roky, obsadil ma tak ako vždy, preto, lebo som sa mu hodil do krámu. Spolupráca s ním je vždy zážitok, jeho fantázia nemá žiadne hranice, nakrúcanie je preto extrémne zaujímavé, ale miestami i veľmi ťažké. Podstatná je jeho okamžitá inšpirácia, čítať jeho scenáre dlho pred nakrúcaním je strata času. Aj tak vo výsledku nakrúti niečo celkom iné.
Ktorá zo scén bola najnáročnejšia na nakrúcanie?
Asi scéna, pri ktorej som padal z hradu do jazera. Tú sme nakrúcali na zámku Werfen pri Bischofshofene v Rakúsku a samotný pád do vody na jazerách nad Grinavou. Keď sme prišli na jazerá uprostred vinohradov, našli sme pri jednom z nich troch zdesených chlapcov, ktorí nám povedali, že im chýba jeden kamarát, ktorý sa pred chvíľou ponoril do vody a niet ho. Keďže sme z bezpečnostných dôvodov mali so sebou aj potápača a záchranárov, tí neváhali a ihneď skočili do vody. Asi po piatich minútach chlapca našli v hĺbke asi osem metrov, vytiahli ho na breh, resuscitovali ho a privolaná záchranka ho odviezla do nemocnice. Zachránený chlapec prežil vďaka Jakubiskovmu filmu.
Ako sa vám hralo s množstvom zahraničných hercov?
Eddie Constantine, Ferdy Mayne, Viveca Lindfors, Jacques Herlin, Tilo Pruckner, Sancho Garcia, Mercedes Sampietro a vtedy začínajúca hviezdička Barbara de Rossi boli fantastickí partneri. Je pravda, že prišli do socialistického Československa s predsudkami, ale veľmi rýchlo pochopili, že naši filmári nemali nič spoločné s nezmyselným režimom, ktorý tu vládol. Spriatelili sme sa o to viac, že medzi mnou a nimi neexistovala žiadna jazyková bariéra, keďže už vtedy som hovoril veľmi dobre anglicky. Keď sa mi počas nakrúcania narodil syn Hugo, urobil som v mojom byte uvítaciu párty, kam som pozval všetkých zahraničných kolegov. Pýtali sa ma, aký darček majú priniesť bábätku. Veľmi sa čudovali, keď som ich poprosil, aby mu každý z nich doniesol veľké balenie plienok Pampers, o ktorých tu vtedy nebolo chyrovať. Prišli a Hugo dostal dvadsať veľkých balení.
Aké ste mali ohlasy na tento film po jeho uvedení?
Ohlasy sú stále veľmi pozitívne, pretože televízna verzia Maxa Teta sa neustále reprízuje na množstve európskych televízií. Pravdou je, že keď som zazrel v Prahe v televízii svoju tvár a vzápätí počul svoj hlas, skoro ma porazilo od jedu. Česká televízia predabovala tento film ako všetky slovenské filmy do češtiny a moju rolu nahovoril nejaký Čech tenkým, tenorovým hlasom.
Rozprávka sa točila pár rokov pred koncom socializmu, odrazilo sa to na nakrúcaní? Aká bola atmosféra pri kontakte s kapitalistickým zahraničím?
Dosť dlhý čas sme nakrúcali v Rakúsku, v spomínanom Bischofshofene a v jeho okolí a v malebnom mestečku Hallstadt. Bol to nezabudnuteľný zážitok, i keď chvíle po nakrúcaní boli tristné. Z našich socialistických diét sme nemali skoro ani na kávu. Našťastie naši devízoví kolegovia veľmi dobre poznali našu finančnú situáciu a naše honoráre, takže väčšinou ma pozývali do svojej spoločnosti a veľmi taktne platili to, čo som skonzumoval. Príjemné to pre mňa veľmi nebolo, ale potom u nás doma som sa im revanšoval, takže som s nimi minul prakticky celý honorár za účinkovanie v tomto filme.
Na rozprávke sa mi páčilo...„Táto rozprávka bola smiešnym dobrodružstvom. Je nádherná, ale na začiatku je to trochu strašidelné, čo sa mi nepáčilo, ale na druhej strane je to zábavné."
Alexandra Svíčková, 9 r.
„Páčilo sa mi, ako si Albert hľadal ženu, ako Max vymýšľal, ako bol Max na stroji, ako zdvihol Albert balvan nad hlavu. Max je sirota a je mi veľmi smutno, že ho bijú."
Denisa Fúsková, 9 r.
„Na začiatku sú nevhodné veci pre malé deti - holá socha. Nevhodné pre malé deti je i to, ako žena pichla toho muža vidličkou, tiež sa môžu malé deti báť toho strašidla, čo sa objavilo v ohni. Veľmi sa mi páčili postavy Max a Albert."
Matúš Hečko, 10 r.
„Páčilo sa mi, že vodník bol na Maxa milý. Max pomáhal Albertovi a bol tiež veľmi zlatý. Príbeh bol veľmi napínavý. Nepáčilo sa mi, že Bertin brat bol zlý a chcel zničiť svadbu. Tiež sa mi nepáčilo, keď Alberta operovali."
Natália Teličiaková, 9 r.
„Max je sirota a je mi ľúto, že mu nadávajú. Na začiatku filmu sú nevhodné scény pre malé deti, tiež je nevhodné pre malé deti sledovanie toho, ako dávajú a vyberajú mozog. Je to pre ne strašidelné. Fajčenie a pitie alkoholu je zlé. Zásnuby sú veľmi milé a pekné. Páčilo sa mi, že je tu vo filme použité i moje meno - Alžbeta."
Alžbeta Rafajová, 9 r.
„Na začiatku filmu nevhodné scény. Film nie je vhodný pre malé deti. Je to trochu strašidelné, ale i smiešne. Bolo to napínavé."
Juraj Mariani, 10 r.
Hodnotili deti z krúžku priateľov detskej knihy pri ZŠ F. E. Scherera Piešťany
