Pod kožou Spider-Mana je herec Tobey Maguire. FOTO - REUTERS
manipulácií. Pavúčí muž absolvoval jeden z najúspešnejších štartov v dejinách vôbec, ktorý prekonal aj slávu Hviezdnych vojen - a 6. júna prichádza do európskych kín.
Outsider, jeden z nás
V čom je rozdiel medzi komiksom a filmom? Máme tu čiary, kresby, pavúčiu sieť - len v pohybe. Priestor prežívame, nielen vidíme na papieri. A zdá sa, že digitálne možnosti filmu tentoraz majú nad kresleným zošitom prevahu. Film je čistý pohyb - 24 obrazov za sekundu. Ale môžeme to vidieť aj inak. Dva obrazy oddelené čiernym alebo bielym priestorom a medzi nimi si náš mozog predstavuje pohyb. Stačí štyri-päť obrázkov a odvíja sa príbeh. Pavúčí muž sa hojdá priestorom.
Extrémne veľké formáty, ploché obrazy, strela a protistrela a fičiaca čiara rýchlosti. Komiksy dokážu vyvinúť úžasnú vlastnú dynamiku. „Lenže čím je komiks filmovejší, tým ťažšie sa dá prerozprávať vo filme,“ napísali The New York Times.
Komiks a film sú vždy komplikovanými partnermi. Vlastnosti jedného a druhého sa často v ich spojení stratia - filmy pôsobia ťarbavo, smiešne. Superhrdinovia v pestrých kostýmoch sa pohybujú ulicami miest ako bábky, pretože filmový realizmus je pre komiksovú postavu jedom. Až nová technika a jej digitálne možnosti sú šancou na vážne filmové verzie komiksu - počnúc dvoma Batmanmi Tima Burtona a Obelixom a Asterixom s Gérardom Dépardieuom.
Na Slovensku sa detailom komiksovej predlohy venuje v podstate len hŕstka fanúšikov na stránkach internetu. Môže sa stať Spider-Man superhitom aj na pôde, kde komiksová kultúra takmer nemá tradíciu?
Režisér filmu Sam Raimi v rozhovore pre The Los Angeles Times tvrdí, že komiks ako taký tu nie je dôležitý. „Spider-Man je reálny človek, trošku outsider, jeden z nás. Chodí do školy, sníva o spolužiačke, občas ho niekto zbije. Potom sa mu síce prihodí čosi zvláštne a stane sa superhrdinom, ale aj tak si musí písať domáce úlohy.“ Výrazom „čosi zvláštne“ myslí Sam Raimi okamih, keď slabého okuliarnika Petra pri školskej exkurzii pohryzie geneticky upravený pavúk. Táto „nákaza“ mu nielen zostrí zrak a spevní svaly, ale odovzdá mu aj pavúčie schopnosti pohybovať sa hladko vo výškach, najmä medzi mrakodrapmi.
Smútok hrdinov
O filmové práva na Spider-Mana sa roky bojovalo a to bolo možno dobre. Jeden filmový Spider-Man vraj už hovorí od začiatku deväťdesiatych rokov po nemecky - dávno sa naňho zabudlo. Sfilmovať ho chcel pred i po Titanicu James Cameron. A Cameron Crow túžil zasa do hlavnej úlohy obsadiť Leonarda DiCapria.
Štruktúra komiksového príbehu je jednoduchá, ba mimoriadne jednoduchá, čo však neznamená nenáročná. Úloha filmu je iná než pri filmových prepisoch literatúry. Nikto nevie, ako má vyzerať Madame Bovaryová, ale Catwoman musí byť presne postavou z batmanovského komiksu.
Keď sa romantický, introvertný Batman stával nádherným netopierom uprostred fantastického Gotham City, bola v tej premene celá jeho rozorvanosť. A to mesto stvorené bývalým režisérom animovaných filmov vyzeralo ako klietka pre somnambulistických čudákov.
Odvtedy majú komiksoví hrdinovia vo filmoch v sebe niečo smutné. Filmový Spider-Man pracuje s pátosom utrpenia - tak to musí byť - ale film je napriek tomu triumfálnym a pozitívnym komentárom radostí a strastí puberty. Keď sa mladučký Peter Parker pohojdáva medzi mrakodrapmi, to pod ním nie je nijaký neosobný moloch - je to New York.
