Viete, odkiaľ pochádza veta „Počkaj, ja ti podkúrim?“ Takto sadistickí kominárski majstri kedysi strašili malých pomocníkov, ak sa pri práci báli vyliezť vyššie do komína. Občas vyhrážku aj naplnili. A niekedy bola tým posledným, čo malí chlapci počuli. Zdá sa vám to drsné? Aj takáto historka zaznie v najnovšej opernej inscenácii Opery SND, v Brittenovom Kominárikovi.
Skladateľ jej dal podnázov Urobme si operu a budúcim inscenátorom ponechali voľný priestor na jej dotvorenie. Režisér Ján Uličiansky pristúpil k výzve radikálne a celú časť prepísal nanovo. No napriek dlhoročným skúsenostiam s detskou literatúrou i divadlom si v dejstve s únavnou prevahou činoherného textu nepočínal najšťastnejšie. Chcel upozorniť na sociálny rozmer diela a vzbudiť súcit detského diváka so zneužívaným rovesníkom, vysvetliť mu základné operné pojmy, podučiť ich bontónu (mobil do divadla nepatrí!)... Veľa ambícií na jedno dejstvo, málo empatie pri ich napĺňaní.
Druhá časť inscenácie, ktorá je vlastnou Brittenovou operou, dopadla lepšie. Uličianskemu sa podarilo skĺbiť vekom i skúsenosťami neobvykle rôznorodý ansambel (opera je napísaná pre sexteto profesionálnych spevákov a sedem detských amatérov) do kompaktného celku. Chválu si zaslúžia najmä hudobne aj herecky kvalitne pripravení detskí interpreti. Na javisku sa cítili ako doma, no ich uvoľnenosti nechýbala disciplína. S malými divákmi výborne komunikovali vtipno-krásne kostýmy Ľudmily Várossovej i jednoduchá scéna Lucie Šedivej, bohato využívajúca vkusné počítačové animácie. Inscenáciu dynamizovala účelne použitá choreografia Dany Dinkovej.
Hudobným naštudovaním poverilo divadlo hosťujúceho dirigenta Pavla Tužinského, ktorý sa pred rokmi osvedčil vzorovou verziou náročnej Benešovej opery The Players. Aj tentoraz si dobre poradil s na posluch síce priezračnou, vo vnútornej rytmickej a melodickej štruktúre však bohato členenou Brittenovou partitúrou z roku 1949. Spevácke výkony ostávajú mimo hodnotenia, všetci účinkujúci totiž spievajú na mikroporty. Deťom tak ostala utajená jedna zo zásad opery – mikrofóny do nej nepatria.