Okwui Enwezor. FOTO – REUTERS
Kubánska umelkyňa chce nechať rozoberať automatické pištole na súčiastky a znovu ich skladať, po sto dní, desať hodín denne. Nie v tréningovom tábore teroristov, ale v priestore podobne neútulnom: na najvýznamnejšej výstave súčasného umenia na svete.
O všetkom, len nie o umení
Veľmi dlho, celé mesiace, sa len hovorilo a hovorilo. Presnejšie, teoretizovalo. Jeden zo spoluzakladateľov festivalu Alfred Nemeczek v marci ubezpečoval, že „určite z toho nakoniec bude naozajstná výstava“.
Riaditeľ Documentov Okwui Enwezor, v Európe a Amerike žijúci Nigérijčan, nikdy nerobí presne to, čo sa od neho očakáva. Diskutuje vždy len o tom najvážnejšom a najuniverzálnejšom, „kultúrnej logike globalizácie“ a „dekolonizačných hnutiach“.
Prehliadka Documenta 11 je pripravená s hlbokou dôkladnosťou. Jej riaditeľ usporiadal na štyroch kontinentoch štyri prípravné platformy: vo Viedni a v Berlíne prednášali vlani odborníci z celého sveta na tému Demokracia ako nezavŕšený proces. Druhá platforma sa konala New-Delhi na tému Experimenty s pravdou, tretia v karibskom St. Lucia o Kreolite a kreolizácii a štvrtá v Lagose s titulkom V okbkľúčení: Štyri africké mestá, Freetown, Johannesburg, Lagos, Kinshasa. Tu hovoril významný holandský architekt Rem Koolhaas o chaose v pätnásťmiliónovom Lagose, ktorý nemá infraštruktúru, takže obyvatelia sú odkázaní na vlastnú tvorivosť. Koolhaas nadšene prednášal o tom, že odpad ľudia ručne triedia a recyklujú, ako o novom princípe poriadku.
Reakcia na svet
Zoznam stopätnástich umelcov a umeleckých skupín pozvaných na kasselské Documenta 11 bol nakoniec zverejnený 30. apríla. Ako povedal riaditeľ festivalu, zloženie je „transnacionálne a transgeneračné“. Tretina z pozvaných umelcov pochádza z Indonézie, Japonska, Číny, Kuby či Argentíny a z afrických krajín. Väčšinou však, tak ako Okwui Enwezor, žijú v Amerike alebo v Európe - tak vyzerá globalizácia v umení.
Umelecká verejnosť od riaditeľa festivalu prinajmenšom v posledných mesiacoch očakávala, že sa od neho konečne dozvie niečo konkrétne. Podľa akých kritérií vyberal účastníkov? Čo budú vystavovať? Na žiadnej z jeho prednášok v Berlíne, vo Viedni či v Kasseli sa o tom poslucháči ani novinári zatiaľ veľa nedozvedeli. A na St. Lucia či v Lagose už vôbec nie.
Nigérijčan Enwezor hovorí vysoko abstraktne, rýchlou, náhlivou angličtinou. V jeho prednáške sa nespomínajú nijakí umelci, namiesto toho znejú mená ako Le Pen, Chatámí, Usáma bin Ládin. Jeho úvahy vedú celou Európou do tretieho sveta až po Ground Zero. V akom svete dnes žijeme? Ako na to reaguje umenie? pýta sa Enwezor. Jeho cesty po svete mu získali prezývku „Kofi Annan svetového umenia“.
V muzeálnom kontexte
Z toho, čo tvrdí Okwui Enwezor, vyplýva: staré utópie umeleckých avantgárd sa prežili, fundamentalizmus je už radikálnejší než akékoľvek umenie. Umenie sa teda väčšinou končí „v muzeálnom kontexte“ a nemá silu prekročiť inštitucionalizovaný rámec. Zostáva buď inštitucionalizovaným umením, alebo sa rozpustí v iných sférach. Ako sa vôbec môže prejaviť v tejto nestabilnej, neistej situácii?
Šancu vidí v diskusii o fenoménoch globalizácie: o rýchlom miznutí vzdialeností, výbušnej blízkosti kolonizátorov a kolonizovaných, nebezpečnej konfrontácii medzi kapitalistickým „západizmom“ a islamským „fundamentalizmom“. Rozmýšľa politicky, no pritom svojím spôsobom tiež „esteticky“, ale jeho poňatie gréckeho slova „aisthesis“ sa blíži skôr k tomu, čo pôvodne v gréčtine znamená - vnímanie zmyslu. Ako sa zmysel umenia mení po jedenástom septembri? Riaditeľa kasselského festivalu mnohí kritizujú, že uvažuje nezrozumiteľne, abstraktne a politicky, ale nikto ho nemôže obviniť z toho, že by nebral veci vážne.
Nad tým, ako bude vyzerať festival Documenta 11, si verejnosť môže lámať hlavu až do otvorenia 8. júna - teda do zajtra. Ako píše nemecký Der Spiegel, „výber pozvaných umelcov zodpovedá ambicióznym koncepciám Enwezorových platforiem: účastníci prehliadky Documenta 11 predstavia hlboko sa zamýšľajúce, vážne, politicky motivované práce.“ Zdá sa, že tu nikto neuvidí čisto estetické hry, ani provokačné výkriky. Okwui Enwezor, ako o ňom napísali nemecké noviny, v umení nepozná žarty.
