Keď niekto získa uznanie v literárnych kruhoch, zväčša - a obzvlášť na Slovensku - to ešte nič neznamená. Ak však toto uznanie získa za svoj debut, dostane sa s ním do finále našej najprestížnejšej súťaže a je tam so svojím vekom tak trochu outsiderom, naznačuje to literárnu udalosť sezóny.
Takouto udalosťou bol debut Ivany Dobrakovovej Prvá smrť v rodine. Lenže autorka by v histórii literatúry nebola prvým spisovateľom, ktorému sa podarilo zažiariť prvotinou. Pre „literárnu kariéru", čo je v našich podmienkach až smiešne zveličenie a predovšetkým nejestvujúca vec, je však oveľa významnejšia kniha druhá. Zvyčajne býva aj oveľa ťažšie ju napísať.
Nápady z poviedok
Dobrakovovej román Bellevue (Vydavateľstvo Marenčin PT) je takouto druhou knihou, aspoň na prvý pohľad. Po dočítaní však zistíte, že v skutočnosti to je stále tá prvá kniha. Len autorka zbierku poviedok prepracovala do väčšieho celku.
Z Prvej smrti si totiž vypožičiava nielen kulisy, ale trošku aj postavy a predovšetkým motívy či nápady.
Bellevue je znovu príbeh tápajúceho dievčaťa Blanky, ktoré sa rozhodne odísť „pomáhať" do opatrovateľského ústavu vo Francúzku. Obľúbená literárnokritická nadinterpretácia by vám povedala, že je aj textom o dospievaní, o vnútornej premene, hľadaní a najmä strácaní seba samého, že Dobrakovová nechá hrdinku poriadne sa potrápiť, aby čitateľ mohol sledovať premenu jej psychiky.
Román by podľa nej mohol hovoriť o konfrontácii s telesnosťou, Blankinou, ale aj čitateľovou, o zápase s depresiami sprevádzanom zmenami nálad a voluntaristickými zábleskmi.
A možno povie, že Bellevue vlastne nie je kniha hovoriaca o dobrovoľníckom živote v nejakom ústave, a že je to skôr kniha o dospievaní, vyrovnaní sa so sebou samým a úlohou v tom veľkom, naoko nelogickom svete povinností, plnom nenávisti, nepochopenia a ľudí, ktorých teší bolesť ostatných.
Silná kniha
Oveľa dôležitejšie než toto všetko je však čitateľské vedomie, že Dobrakovová znovu napísala veľmi vyzretú a zároveň ťaživú depresívnu knihu, ktorú možno už na dvadsiatej strane odložíte s pocitom, že nenávidíte, ba že cítite až odpor k ústavom a činnostiam v nich.
Ak však knihu dočítate a nečítali ste predchádzajúce poviedky, možno naopak prežijete silnú katarziu. A ak ste Prvú smrť v rodine čítali, možno si poviete, že autorka sa zase nikam nejako výrazne neposunula, no stále je to výnimočné čítanie.
Vo všetkých prípadoch totiž platí, že Bellevue je jedna z najzaujímavejších slovenských kníh, ktoré v tomto roku vyšli. Paradoxne, podobne silný príbeh Moniky Kompaníkovej v Piatej lodi je aj podobne temný.
