Fotoaparát je ako pas k slobode

Tvorbu fotografa Yuriho Dojca predstavuje v hlavnom meste výstava Pokušenie.

Z výstavy Yuriho Dojca Pokušenie v Galérii mesta Bratislavy.(Zdroj: GMB)

V Galérii mesta Bratislavy pokračujú každoročné výstavy slávnych rodákov zo Slovenska. Výstava Yuriho Dojca, ktorý sa radí k fotografom svetového formátu, je nabitá zvláštnou energiou.

Yuri Dojc bol počas augusta 1968 v Londýne na jazykovom kurze. Zo študenta sa o pár týždňov stal emigrant. Dostal sa do Toronta a z dnešného pohľadu sa môže zdať, že sa tam začal plniť jeden ďalších z amerických snov. Nie je to však celkom tak, ako hovorí sám Yuri Dojc o jednom svojom fotografickom projekte, ktorý nazval Americký sen: „Stále môžem fotiť americké sny, lebo v nich nežijem. Žijem v Kanade, tam ešte môžem pokojne snívať ďalej.“

"Nikdy som si nemyslel, že to bolo umenie, a dnes tie snímky majú v národnej galérii v Kanade."

Yuri Dojc

Fotografovať k vyčerpaniu

Výstava Pokušenie, ktorú kurátorsky pripravil Marián Pauer, pozostáva zo siedmich častí. Každá z nich zaváňa osobitou témou, často veľmi rozdielnou, až by sa zdalo, že ide o fotografie siedmich fotografov, a nie jedného.
V žoviálnej atmosfére Dojc hovorí, že sa nemôže a ani sa nechce sústrediť na jedinú tému.

„Jedna veľmi dobrá galeristka z Toronta mi tiež vravela, aby som sa zameral len na tie staré knihy, ktoré fotím, ale ja som jej povedal, že to je pre mňa čosi podobné, ako keby ma nútila nosiť stále iba jedny spodky. Nejde to. Dnes chcú mať umelcov v istých škatuľkách, kategóriách, lebo je to jednoduchšie, ale ja to skrátka neviem.“

Od aktov žien prechádzate cez staré knihy k mestám, Rwande, gýčovým hračkám amerických snov až k úplnému vyčerpaniu, pádu pod umývačku riadu, spod ktorej trčia iba ženské nohy. „Každá fotografia o mne niečo hovorí, ale ja neviem presne čo, na to by som potreboval psychoanalýzu,“ hovorí so smiechom Dojc. Táto jedna dokonale potvrdzuje to, že Dojc naozaj fotografuje do úplného vyčerpania.

„Keď nemám fotoaparát, ani ma nebaví pozerať sa na svet. Musím ho mať stále. Je ako môj pas, dáva mi slobodu. Bez neho by som bol stratený,“ priznáva.

Čo má prísť, príde

„Všetko sa to začalo tak, že prišla jedna modelka, ktorá chcela, aby som ju fotil, a zabudla si šaty,“ hovorí s úsmevom pri prvom tematickom okruhu, ktorý tvoria čiernobiele akty. Pri niektorých sa zastaví a povie, že vznikli iba tak, počas prestávky.

Fotografovanie aktov prirovnáva k tancovaniu, „niečo aj na tých záberoch musí splynúť, ako jing a jang, musí tam čosi do seba zapadať.“ Ku každej snímke má Dojc príbeh. K tomu, aby ste prenikli do jeho záberov ich nepotrebujete, ľahko k vám prídu samé.

V starých knihách možno podobne ako autor vyčítate cintoríny neznámych alebo zrkadlá do duší tých, ktorí ich vlastnili, v záznamoch anonymných miest sú príbehy svetiel, stoviek či tisícok malých detailov, ktoré majú zmysel iba spolu ako stavebnice, letokruhy miest a ľudí.

Hoci sa Dojc najmä v 80. a 90. rokoch preslávil ako fotograf prestížnych reklamných agentúr celého sveta, stále ostáva v prvom rade autorom vlastných umeleckých projektov, hoci on ich tak často nenazýva. Aj Americký sen vraj fotil iba pre zábavu, bez rozmýšľania komponoval fantázie z gýčových hračiek kúpených v Amerike. „Nikdy som si nemyslel, že to bolo umenie, a dnes tie snímky majú v národnej galérii v Kanade,“ hovorí.

Snímky z Rwandy sa zasa radia k viac dokumentárnym. Pohľady na ženu, ktorá prežila genocídu, už nemajú s obrazmi zdanlivo bezstarostných veľkomiest nič – okrem akéhosi odkazu – posolstva spoločné.

sm-1204-011-hlava.rw.jpg

To azda ani nie je realita

V poslednej miestnosti sú fotografie nazvané Surreal. Jednu z nich Dojc pomenoval ako tú „najbanálnejšiu kúpeľňu všetkých kúpeľní“. V jednom zábere je jedna udalosť, možno len sekunda, ktorá autora strhla. „Je to ako v New Yorku, to mesto ma priam prosí: Foť ma, foť ma! Každého fotografa si nejaké miesto nájde.“

Už podľa tematického rozsahu výstavy je jasné, že New York nie je zďaleka jediným miestom, ktoré rodáka z Humenného prosilo o záber. Teraz si Yuriho Dojca našla Galéria mesta Bratislavy a až do konca januára nás bude pokúšať. V tomto prípade sa oplatí podľahnúť.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  4. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  6. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 12 488
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 223
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 332
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 833
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 795
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 583
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 623
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 548
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 334
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 138

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

Neprehliadnite tiež

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.

Agnieszka Holland bodovala na Berlinale aj za Slovensko

Zlatý medveď z prestížneho filmového festivalu patrí maďarskému filmu O tele a duši.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop