Pätnásť rokov v slovenskom Seattli

Ktovie, ktoré rádio mali naladené v reštauračnom vozni vo vlaku na východ, ale isté je, že niekoľkokrát išli IMT Smile a zaznela aj Katka Knechtová. Práve tieto mená spustili pred viac ako desaťročím veľkú vlnu, ktorá spravila Prešov veľkomestom na hudobnej mape Slovenska, až sa mu začalo hovoriť Seattle na Toryse.

Basgitarista skupiny Chiki liki tu-a Martin Višňovský hovorí, že ho toto porovnanie rozčuľuje. „Keby mal Seattle na počet obyvateľov toľko muzikantov ako taký Prešov, mali by oveľa viac skupín," hovorí. „Vezmime si len viac-menej aktívne skupiny, teda také, čo hrali za posledné dva roky. Tak nech rátam ako rátam, takých je u nás určite stovka."

Underground a hviezdy

Skupina Chiki liki tu-a v týchto dňoch oslavuje pätnáste narodeniny - a práve pred toľkými rokmi začala vznikať aj povesť šarišskej hudobnej metropoly. „S IMT Smile sme začínali v približne rovnakom čase. Oni boli zo sídliska 3, my z centra, a vďaka tomu sme ani na okamih nezapochybovali o tom, že sme lepší," smeje sa Martin, ktorý mal vtedy šestnásť rokov a niektorí spoluhráči boli aj mladší.

„My sme boli underground, nič sme o hraní nevedeli, v IMT Smile mali vzdelaných muzikantov a vždy išli svojou cestou," hovorí. „Dokonca sa ani nezúčastnili na pravidelnej súťaži Rocková liga, dovtedy sa víťazstvo považovalo za dôležité, ak chcela kapela patriť k špičke."

„Vtedy som mal pocit, že prešovskí hudobníci sa točia sami okolo seba namiesto toho, aby sa točili okolo muziky," kontruje kapelník spomínaných IMT Smile Miro Tásler.

„Jedinou svetlou výnimkou boli práve Chiki liki. V tom čase sme neboli úplne najväčší kamaráti, no časom sa to zmenilo a dnes ich považujem za kapelu, ktorá z prešovskej scény vysoko trčí. My sme sa v podstate nekamarátili s nikým. Až keď sme niečo dosiahli, vrátili sme sa do Prešova a začali sme pomáhať mladým," hovorí Tásler.

Každý žáner

V krčme Agát, ktorú s obľubou navštevujú umelci, sedí aj Michal Frank, zanietený kronikár prešovského hudobného života. Na svojom blogu každý týždeň uverejňuje jeden profil do chystanej encyklopédie tunajších skupín. Už ich tam má tristo a zďaleka nie je pri konci.

„Dá sa veľmi presne povedať rok, kedy nastala konjunktúra tejto hudby. V roku 1998 vyštartovala skupina IMT Smile, vzápätí vznikla Nuda, od Táslerovcov sa oddelila Katka Knechtová a založila Pehu.

Táto hudba prevalcovala lacný dancefloor, ktorý mal epicentrum v Košiciach," hovorí Frank a v tejto vete prebleskuje známa prešovsko-košická rivalita. Nasledovali ďalšie a ďalšie skupiny najrôznejších žánrov. „Sú aj iné menšie mestá so silným muzikantským podhubím - napríklad Nitra, ale táto komplexnosť je naša špecialita. Na aký žáner si spomenieme, taký sa tu hrá - od hardcoru až po džez," oznamuje Frank.

„Asi v žiadnom meste nie je vidno toľko ľudí s gitarami ako v Prešove. Stačí sa postaviť na námestie. Chodia sprava doľava a zľava doprava," hovorí Peter Zakuťanský, fotograf a publicista, ktorý vytvoril portál epresov.com, kde informuje o kultúrnych akciách. Je tu množstvo fotografií, rozhovory s umelcami.

Čím to je?

Prečo sa práve Prešov stal tým hudobným mestom? Zlé jazyky hovoria, že je to východniarskou spolupatričnosťou; šéfovia veľkých vydavateľstiev pochádzajú práve z východu. V takom prípade by však boli východniari na scéne zastúpení rovnomerne, z rôznych miest, ale dokázateľne najväčšiu scénu má práve Prešov.

„Je to výsledok súhry viacerých faktorov," hovorí Michal Frank. „Prešov mal už od 19. storočia kvalitnú mestskú hudobnú školu a v 40. a 50. rokoch aj spevokol, ktorý vychoval mnohých muzikantov. Odjakživa tu bolo veľa miest, kde sa dalo hrať. Napríklad teraz som robil pozvánky do novín a len za jednu novembrovú sobotu bolo sedem koncertov."

Aj momentálne funguje sedem hudobných klubov so stálou prevádzkou a v ďalších sa hráva príležitostne. „A je to aj pôsobenie partie," hovorí Frank. „V partii sa človek môže naučiť aj zlé veci, ale aj dobré. Keď vidí, že každý druhý človek hrá nejakú hudbu, nechce ostať pozadu. A prirodzená rivalita káže zlepšovať sa."

Mimochodom, ak hovoríme o vplyvoch partie, heroínová vlna, ktorá po revolúcii zdecimovala celú generáciu mladých bratislavských hudobníkov, vraj Prešov úspešne obišla.

Príbuzenské vzťahy

„Každý tu každého pozná a každý s každým hrá," hovorí Katka Koščová. „No a tým sa to nekončí, niekedy sa vzťahy stávajú aj hlbšími. Napríklad moja sestra Veronika začala chodiť s Martinom Husovským na súťažnej prehliadke Prešovský Liverpool, kde sme spolu vystupovali," usmieva sa prvá slovenská SuperStar, rodáčka z Prešova. Hovorí o Martinovi Husovskom, lídrovi skupiny Komajota, ktorá patrí medzi tie novšie príspevky Prešova slovenskej hudbe.

Katku poznajú všetci. „Veľmi tvrdo sme pracovali na tom, aby ľudia zabudli na víťazku súťaže a začali brať Katku ako trochu inú speváčku, a myslím si, že sa nám to podarilo," so smiechom odpovedá Katkin manžel Mišo Pivovar na otázku, čo majú nové.

Momentálne spieva Koščová niečo medzi šansónom a džezom a je spokojná. Cítiť, že kým bratislavskí hudobníci, jemne povedané, nie sú vždy ku svojim kolegom lojálni, títo držia pokope.

„Na druhej strane, koncerty sa hrajú ťažšie ako inde, lebo keď je v publiku tak veľa hudobníkov, ktorí pozorne sledujú, čo sa deje na pódiu, pokoja to nepridá," hodnotí Koščová.

Viera a hudba

Viacero Prešovčanov však presídlilo na západ. Táslerovci odišli bývať do Bratislavy rovnako ako ich prešovskí rodáci, Petrovia Lipa a Nagy, ktorých kariéra sa však začala až v metropole.

Vo svojom rodnom meste sa rozhodla ostať Katka Knechtová, postavila si tu dom. „Myslím, že Slováci sú sami osebe špecificky muzikálni, ale východniari ešte o niečo viac," uvažuje pri otázke, prečo práve Prešov.

„Je to dané nárečím, prostredím a určite aj tým, že sme tak ďaleko a centralizmus sa nás týka viac ako inej časti Slovenska, a tak sa utiekame k niečomu vyššiemu a to je okrem viery aj hudba. Myslím, že sme hlavne pesničkovejší," hovorí.

Bavíme sa aj o situácii mladých Prešovčanov. „Ak mám porovnať čo bolo, s tým, čo sa deje v hudbe teraz, musím povedať, že doba je veľmi ťažká, pretože dnes majú ľudia možnosť chodiť na akékoľvek koncerty.

Letieť na Lady Gaga do Paríža je normálna vec, takže v podstate už aj zahraničné kapely môžeme vnímať ako konkurenciu," hovorí Knechtová a spomína, že jej otec, tiež muzikant, hral v kapele a poznal otca Ivana Táslera, známeho prešovského hudobníka. „Boh vie, možno došlo k nejakému karmickému vyrovnaniu z minulých životov," smeje sa Katka.