Až keď sa obliekol do starých otcových šiat, Bruce Springsteen pochopil, o čom by jeho pesničky mali byť. Tie, čo sa mu kedysi nepáčili, vyšli dnes na albume The Promise.
Americký rocker a novinár Elliott Murhy sa bol v roku 1976 pozrieť na koncert Bruce Springsteena v New Jersey. Písal, že zostal v ohromení, ešte sa len rozsvietili svetlá, mal pocit, že uvidí minimálne West Side Story. „A keď Bruce vyšiel na scénu, bolo to, ako keby sa Marlon Brando, Al Pacino, Bob Dylan a James Dean prevtelili do jednej osoby.“
Springsteen vtedy hral piesne z albumu Born to Run, už vtedy slávneho. Spoluhráči si mysleli, že v jeho romantickej a lyrickej nálade budú pokračovať. Ale keď prišli znovu do štúdia, čudovali sa. Bruce dorazil vážny, a mal v pláne realistickejší, temnejší album. Po mesiacoch nahrávania vyšiel Darkness on the Edge of Town. Dnes vychádza pokračovanie – na albume The Promise sú pesničky, ktoré vtedy zostali nevydané. Mali len tú chybu, že sa Bruceovi nehodili do koncepcie.
Prežiť deň a v noci spať„Na Born to Run spievame, ako utečieme. Po čase som však zistil, že utiecť sa nikam nedá,“ hovorí Springsteen vo filme o nahrávaní albumu Darkness on the Edge of Town. Hoci bola jeho duša vybavená špeciálnou ambicióznosťou a schopnosťou rojčiť, videl, že život je väčšinou prozaický a že ilúzie nahrádzajú kompromisy. „Malo teda zmysel spievať len o pár veciach: Ako prežiť deň a môcť po tom v noci spať. Prispôsobiť sa, ale nestratiť seba.“
To znamenalo, že sa v pesničkách odhodlal popísať svoj konfliktný vzťah s otcom (Adam Raised a Cain). Keď bol mladší, šalel z toho, aký je jeho otec pasívny a v rezignácii - teraz si predstavil a precítil, aký je život, keď sa rezignáciu nedarí prekonať (Factory). Ak niekedy sníval o peknom aute, už to neznamenalo, že by si nevedel predstaviť situáciu, že ho raz bude musieť zase predať (Promise). Myslel aj na ideály a idoly, ktoré sa časom stratili (Something in the Night, Come On – Let’s Go Tonight), ale napriek tomu veril, že i v najväčšej ničote možno stále po niečom túžiť (Badlands, Promised Land, Gotta Get That Feeling).
Texty napísal ako zvyčajne, s nezvyčajným kinematografickým talentom. Postavy v nich okamžite ožívali, vznikal dojem, že si do nich odskočili z nejakého filmu noir, jeho obľúbeného žánru. Všetky pesničky zaspieval a zahral, akoby ho šlo roztrhať – ale aj tak bol s nimi problém.
Čo ten Boss chce„Zamestnal som sa, obliekol si košeľu, kúpil ti kyticu aj platňu s najnovšími hitmi a tebe sa to stále nezdá dosť,“ spieva Springsteen v pesničke Ain’t Good Enough For You. Keď ju nahrával, chlapci z kapely sa dobre nasmiali. Videli v nej samých seba. Bruce veľmi chcel, aby album neznel sterilne štúdiovo, predstavoval si, že bude pripomínať živé hranie. To sa ale nedalo úplne splniť, ani po stých pokusoch. „Veľmi presne som to počul, ale keď sme to zahrali, už to neznelo tak ohromne,“ spomína Springsteen. „Nemal som vtedy ešte vyvinutú hudobnú inteligenciu, viedla ma len intuícia. A pomocou nej som dokázal dokola opakovať iba: To nie je ten správny pocit.“
Kolegovia boli smutní, že mu nerozumeli, a nešlo len o zvuk. Rovnako nešťastné bolo, že introvertný Bruce im nepovedal, v akom rozpoložení je. Nechápali, prečo nechce dať na album bezstarostné alebo milostné piesne, ani evidentné hity Fire alebo Because the Night. Ešte si nevšimli, že ich pedantný Boss emocionálne dospel.
ZmierenieO dvadsať rokov neskôr si Bruce Springsteen obliekol staré otcove šaty a vyrazil na tiché, akustické turné. Symbolizovalo to zmierenie so starými démonmi, po čom nasledovalo aj zmierenie so starými pesničkami, ktoré boli kedysi také nevhodné. Niektoré vyšli už v roku 1998 na albume Tracks, niektoré si vybral na The Promise.
Čo k tomu bolo treba, napísal vo svojej knižke Songs. „V rokenrole možno spievať o chlade a o samote, a možno v ňom spievať aj o radosti a šťastí. Pri Darkness on the Edge of Town som na to ešte nebol pripravený. Obe stránky rocku sa mi podarilo spojiť, až keď som pripustil, že v živote je veľa paradoxov a pochopil, že s nimi skrátka treba žiť.“
Pozor, zase otvára ten zošit!
Bolo by logické, keby sme napísali, že vo filme Making Of: Darkness on the Edge of Town je hlavnou postavou Bruce Springsteen. Ale povedzme radšej , že je ním jeho zošit. Bol to hrubý fascikel, pri nahrávaní albumu sa povaľoval po všetkých kútoch a keď ho Bruce chytal do rúk, spoluhráči z E Street Band šaleli.
"Bol to taký čarovný zošit, pesničky sa z neho prúdom hrnuli," hovorí bubeník Max Weinberg. Bolo v ňom aj niekoľko veselých, roztopašných pesničiek, Springsteen ich vyťahoval, keď prišla kríza. Album Darkness on the Edge of Town sa nahrával dlho a v napätom ovzduší, hráči chvíľami nevedeli, čo so sebou, tak blbli. Keď im Bruce len tak na rozptyl zahral na kalvíri Sherry Baby, gitarista Steven Van Zandt sa ho prosebne spýtal: "Túto pesničku dáme na album, však?" Ale odpoveď bola neúprosná: "Bohužiaľ, nedáme."
Vtedy bol Springsteen rozhodnutý, že album bude emocionálne jednotný a pesničky na album nevyberal podľa toho, čo by sa mohlo páčiť rádiám. Steve Van Zandt hovorí, že to bolo vlastne tragické: "Keby chcel, mohol byť Bruce najúspešnejším popovým skladateľom. Zložiť dobrú pesničku, to je veľmi ťažké, ešte ťažšie je potom nepoužiť ju. To chce veľkú disciplínu."
Muzikantov z E Street Band však frustroval aj čosi iné. Čas a energiu, ktorú, na pohľad stratili. "Normálne nahráte prvých desať dobrých pesničiek, dáte ich na album a tým to končí. Viac sa k tomu nevrátite. Na album Born to Run išlo osem skladieb z deviatich - na albume Darkness on the Edge of Town sme použili desať skladieb zo sedemdesiatich," hovorí Zandt.
Kolekcia Promise: The Darkness on the Edge of Town Story je zabalená do obalu, ktorý pripomína bezodný Springsteenov zošit. Je vlastne vzácne, že prežil, pretože pri nahrávaní sa aj kričalo: "Bruce, prosim ťa, už zavri ten zošit, nech môžeme ísť domov!"
O albumoch Darkness on the Edge of Town a The Promise
Springsteenova pedantnosť a množstvo verzií pesničiek vyprovokovali hudobníkov z E Street Band k súťaživosti, trochu sa báli, že ich nakoniec bude počuť málo. Album mixoval Chuck Plotkin, on tvrdí, že vzácna energia nahrávok vzišla práve z tohto napätia a súboja nástrojov.
Nakoniec sa nahralo vyše 70 pesničiek. Niektoré nepoužité sa objavili na ďalšom albume The River, iné čakali na vydanie 20 (na albume Tracks) alebo 30 rokov (na albume The Promise).
Popri albume Promise vyšla aj špeciálna kolekcia Promise: The Darkness on the Edge of Town Story. Obsahuje pôvodný album, dva disky s nevydanými pesničkami, film o nakrúcaní The Making of Darkness on the Edge of Town a dve koncertné DVD.
(kk)
