V rokoch 1980 – 1981 postavil Roger Waters so skupinou Pink Floyd múry v štyroch mestách: v Los Angeles, New Yorku, Londýne a Dortmunde. V roku 1990 pred vyše 300tisíc divákmi sám zbúral pinkfloydovský múr v zjednotenom Berlíne.
Viac pyrotechniky ako na koncerte Lady Gaga
A od jesene, 30 rokov od prvého predstavenia, sa nad javiskami vo veľkých halách v USA (v tomto prípade v IZOD Hall v New Jersey) a v Kanade opäť hompáľajú obrovské figúry matky, učiteľa, manželky a na monumentálnu stenu o veľkosti 730 štvorcových metrov, postavenú v prvej polovici koncertu kus po kuse z papierových tehál, sa premietajú animácie.
Ponad divákmi letia do steny bojové lietadlá a pri prvom songu In the Flesh? žiari viac pyrotechnického materiálu ako počas koncertu Lady Gaga.
The Wall 2010 je gigantická šou, ktorá je vďaka technologickému pokroku perfektnejšia, rýchlejšia a pôsobivejšia ako jej pôvodné verzie. Waters, spevák, gitarista a basgitarista, je na javisku pred a za múrom bez ostatných troch Floydov. Stratu hudobnej autentickosti kompenzuje inými faktormi: jeho múr nie je len hudba so špičkovou akustikou, ale výpravná šou plná posolstiev poukazujúcich na problémy moderného sveta.
V Thin Ice sú to na stenu projektované fotografie nevinných obetí, Watersov otec, ktorý zahynul v druhej svetovej vojne, vojak, ktorý padol v Iraku, ukameňovaná žena v Iráne, hasič v New Yorku. V Goodbye Blue Sky zhadzujú lietadlá bomby vo forme krížov, Dávidových hviezd, dolárových znakov, symbolov firmy Shell a kladív a kosákov.
Pochodujúce kladivá
Múr 2010 je vizuálne iný ako verzia z pokojnejšieho sveta sedemdesiatych rokov, keď išlo o Watersov súkromný príbeh – odcudzenie, izoláciu, nespravodlivý svet učiteľov. Problémy The Wall 2010 sú univerzálne: vojny, náboženské konflikty, moc koncernov.
Podľa Watersových slov je šou alegóriou na vzťahy národov a náboženstiev medzi sebou. Avšak sú to práve tiché momenty, akým je pieseň Hey You, keď je atmosféra identická s múrom Pink Floyd: osamelosť, strach indivídua.
Šou ponúka aj pôvodné projekcie kopulujúcich kvetín a pochodujúcich kladív s novými prvkami. Na ich tvorbe sa opäť podieľal Gerald Scarfe, ktorý spolupracoval s Pink Floyd na ich filme z roku 1982.
Watersa sprevádza šesťčlenná skupina, ktorá hrá chronologicky a bezchybne všetkých 26 pesničiek. Jej gitarové sóla sú technicky perfektné, aj keď emocionálne nie na úrovni Floydov. Davida Gilmoura reprodukujú traja gitaristi (Dave Kilminster, G. E. Smith a Snowy White) a jeden spevák.
Zbúrajte múr!
Comfortably Numb, Gilmourov song, znie geniálne, ale pre jeho absenciu nie autenticky. Mother predniesol Waters v duete sám so sebou, z čiernobieleho filmového materiálu spred tridsiatich rokov. V Nobody Home ho sprevádzali tisícky diváckych hlasov ovládajúcich naspamäť melancholický text. A Bring the Boys Back Home vyvolal u amerického publika, samozrejme, ovácie.
The Wall bol a je prototypom koncepčného albumu so svetoznámymi hitmi. Rocková opera s komplexnou story, majstrovské dielo Pink Floydu z pera komponistu a textára Rogera Watersa. Ten má 67 rokov a zapĺňa v Amerike obrovské haly.
Pre európskeho diváka bol vypredaný koncert v 20-tisícovej IZOD Hall v New Jersey zážitkom: popcorn, hot dogy, kola, ale aj od úžasu otvorené ústa mladých fanúšikov. Klasické finále tvorilo kolektívne zvolanie Zbúrajte múr!, nasledované padajúcimi tehlami.
