Silvio Berlusconi ovláda takmer všetky talianske médiá (vlastní 90 percent televíznych staníc) aj vrcholnú politiku, ale nik nemôže tvrdiť, že ľuďom nedopraje dostatok zábavy a polonahých žien. Tými sa talianska televízia priam hemží a usmievavé dievčatá stojace vedľa každého moderátora majú už aj svoj názov a poznávacie gestá.
Celovečerný dokument Videokracia, ktorý prišiel aj do našich kín, ohlasujú správy, že jeho režisér Erik Gandini je taliansky Michael Moore. To nie je celkom pravda, jednak preto, že nevystupuje pred kamerou a najmä preto, že jeho film je viac zábavný ako nástojčivý.
Namiesto odhaľovania škandálov a korupčných mechanizmov ponúka iba rýchle načrtnuté profily verejne známych osobností, od politika až po slávneho bulvárneho novinára, ktorého dôležitosť preháňa, zároveň sleduje ambiciózneho robotníka, čo sa chce na obrazovky dostať s bizarnou kombináciou karate a spevu.
Taliansko pôsobí dojmom dekadentnej krajiny, kde nikomu nevadí, ako sa politici zahrávajú s mocou a sexom, najmä keď toho druhého sa každému trochu ujde. Nie je to nič objavné, každopádne niektoré pasáže filmu prekvapia aj tých, čo v novinách neignorujú články o Berlusconiho impériu a početných avantúrach. Aspoň podľa jeho predvolebného videoklipu sa zdá, že všetky talianske ženy túžia práve po ňom.
