Nový diel rarít Bootleg Series, reedícia prvých siedmich albumov a nový životopis. To je jesenná bilancia nových vecí od Boba Dylana.
Keď sa ho dávnejšie pýtali, či sa podieľal na tvorbe muzikálu The Times They Are a-Changin, povedal, že tieto veci sa dejú mimochodom a že na ne nemá, ani nechce mať nijaký dosah. Nie je z tých, ktorí by sa radi prehrabávali vo svojej minulosti. A tak to robia zaňho iní.
Zrod pesničkárov
Od 90. rokov vychádza špeciálna edícia Bootleg Series, zostavovaná z jeho bohatých archívov. Deviaty diel s názvom The Witmark Demos nás vracia do obdobia začiatkov kariéry. Začiatkom 60. rokov sa Bob Dylan presťahoval do New Yorku, kde rýchlo zapadol do folkovej scény.
Vďaka článku s ním známy hľadač talentov John Hammond podpísal nahrávaciu zmluvu. Z debutu sa v roku 1962 predalo len päťtisíc kusov, no starší pán, ktorý napríklad objavil speváčku Billie Holidayovú, vedel, že v chlapcovi, ktorý sa štylizoval do folkového rebela Woodyho Guthrieho, drieme poklad. Mal pravdu. Dylan rýchlo autorsky explodoval a navždy zmenil populárnu hudbu.
V 50. a 60. rokoch bolo málo hudobníkov, ktorí skladali a nahrávali vlastné piesne. Aj Dylan sa okrem zmluvy s Columbia Records paralelne upísal publisherom Leeds Music a M. Witmark and Sons. Jednou z prvých piesní, ktorú im ponúkol, bola aj nesmrteľná Blowin’ In The Wind, ktorú Amerika spoznala ako coververziu folkerov Peter, Paul and Mary.
Skupina si ju vybrala z katalógu M. Witmark and Sons a nahrala ešte skôr, ako sa objavila na Dylanovom druhom albume Freewheelin Bob Dylan. Vznikol obrovský hit, mnohých vtedy šokovalo, že autorom spovede človeka ošľahaného životom je iba 21-ročný mladík. V rokoch 1962 až 1964 nahral Dylan v štúdiu veľkosti telefónnej búdky desiatky piesní, z ktorých mnohé sa objavili na aj jeho folkových albumoch.
Porušil tabu. S jeho príchodom prestal existovať vzťah skladateľ – interpret. Bol tu spevák, ktorý si skladal vlastné hity, nahral ich a následne ich aj interpretoval. Vznikol nový termín „singer-songwriter“.
Witmark Demos sa dá brať ako dokument doby, ale je to zároveň výborné počúvanie. Okrem klasických vecí ako Masters Of War či Girl From The North Country je medzi 47 trackmi množstvo neznámych pesničiek. Nepatria medzi jeho najlepšie, no poukazujú na jeho obrovský talent. Predtým, než si Dylan zahryzol do ranného toastu, napísal na rozcvičenie zopár kúskov. Len tak, pre zábavu.
Jedným uchom
Mono. Tento termín vymizol z hudobného slovníka v druhej polovice 60. rokov, keď ho prevalcovalo módnejšie stereo. Najväčší fanúšikovia dodnes považujú mono za najlepší spôsob ako počúvať zvuk „sixties“. Experiment s návratom tohto formátu sa vydaril vydaním beatlesáckeho monoboxetu.
V Sony asi usúdili, že prišiel čas aj na prvých osem albumov od debutu Bob Dylan až John Wesley Harding, ktoré vyšli pôvodne v mono verziách. Hlavným argumentom je fakt, že mono znie tak, ako to umelci chceli. Stereo verzie neskôr dorobili technici v nahrávacích štúdiách bez ich kontroly.
Hodnota Dylanovho monoboxetu je nesporná, ale jeho čaro začína pôsobiť až od albumu Bring It All Back Home, kde Dylana prvýkrát sprevádza rokenrolová kapela.
Dovtedy si nahral všetko sám, stačil mu hlas, španielka a ústna harmonika. V mono zrazu vyskočia nástroje, ktoré sme v stereo verziách prehliadali. Aj samotné piesne znejú bohatšie a údernejšie, až má človek pocit, že počúva starého Dylana „nanovo“.
Dohady a fakty
S knižnými biografiami Boba Dylana je to, ako keď sa niekto snaží vyfotografovať ducha. Je v nich viac dohadov ako faktov. Majster si totiž veľmi stráži svoje súkromie. Kniha Život Boba Dylana: Down The Highway amerického publicistu Howarda Sounesa (vyd. Galén, Praha) je presne tento typ čítania. Namiesto Dylana rozprávajú jeho bývalé frajerky, hudobníci alebo iní ľudia, ktorí sa pri ňom mihli.
Nie je to zlý životopis, pre nového fanúšika môže mať cenu, no pri čítaní máte pocit, že autor sa díva na Dylana cez škáru dreveného plota. Hlavný hrdina stále uniká.V 90. rokoch vyšiel v českom preklade kompletnejší prehľad o jeho tvorbe a života s názvom Behind The Shades od Clintona Heylina. Najlepšie urobíte, keď si zoženiete spomienky samotného majstra s názvom Chronicles a ocitnete sa v jeho hlave. A to je najlepšie čítanie.
(peb)
