Tri prvky sa stretli v jednom bode. Zostavil ich básnik Marián Kubica, keď oprášil svoje básne z 80. rokov a prešpikoval ich odkazmi Vojtecha Mihálika v Novom slove mladých, kde ho rodná komunistická strana poverila, aby takto formoval mladých autorov, ktorí mu posielali svoju poéziu a viedol a doviedol ich k socialistickému realizmu. „Šokovať ľudstvo - prosím. Nech sa páči. Ale v mene čoho? Nie ste v tej letargii vy sám? A nebolo by vás treba z nej prebrať? Ľudstvo predsa nezostáva bez perspektívy - je ňou komunizmus, ako zdroj historického optimizmu pracujúcich ľudí", znie jeden z Mihálikových odkazov v Kubicovej knihe.
Fero Guldan k tomuto materiálu pripojil svoje kresby tiež z rokov osemdesiatych. Vznikla tak knižočka, ktorú Guldan, rozloženú na jednotlivé stránky, aplikoval na svoje obrazy. Zostava piatich dobových dverí nesúcich maľbu i texty tvorí hlavný objekt výstavky v Academii Istropolitana Nova v Informačnom centre v historickej budove Turňa na Prostrednej ulici vo Svätom Jure. Je doplnená štyrmi maľbami na plátne a kolekciou dvanástich obrázkov Ovocinárov rok.
„Guldan má výnimočnú schopnosť daru, ktorá je v dnešných egoistických časoch celkom výnimočná. Dáva plným priehrštím, a tam, kde my smrteľníci nedovidíme, celkom iste aj plným priehrštím dostáva. Takto som vždy vnímal jeho výtvarné stretnutia s básnikmi. Kubica je v slovenskej poézii zabúdaný avantgardista na vlastnú päsť. Jeho staccatovité, zadŕhavé básne, plné pomlčiek, zámlk, prerušovaných a prázdnych miest, pri ktorých necháva voľnú ruku svojmu príležitostnému čitateľovi, sú však v podstate rovnako melodické ako obrazy Fera Guldana. Ich spoločné stretnutie bolo pre mňa hýrivým sviatkom radosti, aký si na najskromnejšom priestore vedia dožičiť len veľkorysí ľudia," povedal po vernisáži literárny vedec Peter Zajac.
Toto zastavenie priestorového modelu knihy potrvá v Turni do konca januára a prirodzene smeruje k vydaniu skutočnej knižky.
Autor: eg, pz
