Pri nákupe slovenskej pôvodnej tvorby sa Slovenská televízia riadi ekonomickými zásadami. Preto aj výborné filmy o našej histórii treba hľadať v programe českej alebo maďarskej televízie.
Diváci Českej televízie videli minulý týždeň Slepé lásky a Hranicu. Oba filmy sú tým najlepším, čo v poslednom čase v našej kinematografii vzniklo, majú aj niekoľko cien zo svetových festivalov. Slovenská televízia tvrdí, že kúpiť ich by bolo pre ňu nevýhodné.
Z princípu sa nedohodliSlepé lásky nakrútil Juraj Lehotský a po tridsiatich rokoch to bol prvý slovenský film, ktorý sa dostal do hlavného programu festivalu v Cannes.
„Slovenskej televízii sme ho ponúkli ešte vo fáze scenára. Na programovom oddelení ležal vyše roka bez akejkoľvek odpovede," hovorí producent filmu Marko Škop.
„Po úspechu filmu v Cannes sme znovu začali rokovania, po niekoľkomesačnej komunikácii sme sa nedohodli."
Rokovania sa obnovili, keď Škop nakrútil v koprodukcii s STV film Osadné a keď sa v televízii vyrábala jeho spotová kampaň.
„Programový riaditeľ Roman Lipták vyšiel kampani veľmi v ústrety, šoty nasadili v hlavnom vysielacom čase," hovorí. „Zároveň sme sa vrátili k prípadu Slepé lásky. Mal záujem získať film bezplatne v balíku so šotovou kampaňou k filmu Osadné. Také spájanie sme však odmietli. S autormi Slepých lások sme sa dohodli, že z princípu nedáme zadarmo film televízii, ktorá sa k jeho scenáru nebola celé mesiace schopná vyjadriť."
Škop vraví, že film v závere rokovaní ponúkali za minimálnu sumu. „Išlo o tretinovú cenu nákupu v Českej televízii."
Dokumenty podporujemeSTV tvrdí, že Slepé lásky patria do jej programu, ale ponúkanú cenu považovala za vysokú. „Od BBC či iných organizácií získavame zahraničné programy v balíkoch za rádovo nižšie ceny. Hodinový dokument dostaneme za polovičnú sumu, ako žiadali slovenskí tvorcovia," vraví hovorca televízie Peter Susko.
„So svojím rozpočtom narábame účelne, každú korunu zvažujeme a ku kúpe pristúpime len vtedy, keď je pre nás výhodná. Chápem, že chcú, aby sa im investované náklady vrátili, ale mali by si hľadať iné cesty. Český trh je iný a Česká televízia má iný rozpočet, my na to nemáme."
Peter Susko zároveň hovorí, že STV je vždy naklonená spolupráci s domácimi tvorcami a argumentuje tým, čo všetko už odvysielala.
„Hrali sme desiatky filmov, aj Osadné, aj Ako sa varia dejiny Petra Kerekesa, filmy Pavla Barabáša. Dokumenty dokonca podporujeme oveľa viac ako hrané filmy, tým sa môžeme pochváliť. Ale vždy hľadáme primerané podmienky. Ak nie sú, nemá to pre nás zmysel, tak, ako to bolo v prípade vysielacích práv na zápasy futbalovej reprezentácie."
Hranicu odvysiela JojKým Slepé lásky s výborným dabingom odvysiela aj Maďarská televízia, Jaro Vojtek nakrútil film Hranica. Na budúci rok ho odvysiela televízia Joj, producent Mario Homolka ho STV už neponúkal.
„Z Českej televízie sa nám ohlásili sami. Ponúkali sumu, ktorá sa nám zdala nízka, napísali sme im, či by ju nezvýšili. Súhlasili, ale my by sme im zrejme film predali aj za nižšiu sumu, pretože nás oslovili iniciatívne sami a boli slušní. STV rokuje arogantne," hovorí Homolka.
Pár rokov predtým víťazil vo svete aj Vojtekov film My zdes. Česká televízia sa ohlásila, ešte keď nebol dokončený, len o ňom počula. Do programu ho zaradila na Veľkú noc v hlavnom vysielacom čase.
„Naša televízia vtedy vydala tlačovú správu, že sme za My zdes žiadali vysokú sumu. Pritom sme ešte žiadnu sumu nestihli navrhnúť. Teraz ľutujem, že som ich nežaloval za ohováranie," hovorí producent filmu Homolka, ktorý bol v roku 1998 v STV šéfredaktorom dokumentu.
My zdes bol vraj ochotný predať za 1000 korún za minútu. „To bol vždy štandardný cenník. Teraz nás televízia porovnáva so zahraničnými dokumentmi, ktoré nakupuje v balíkoch po stovkách hodín a mnohé z nich sú béčkové. Navyše, nespomína náklady na dabing, čo je minimálne 700 korún za minútu. Je pomýlené pristupovať k slovenským filmom takto, Slovenská televízia na to nevznikla."
Trailer k filmu Osadné
Film Slepé lásky má na konte mnohé významné ocenenia.
