Súčasných švajčiarskych po nemecky píšucich spisovateľov možno s istým zjednodušením rozdeliť do troch skupín. Prvou sú vymierajúci bardi, druhou generácia nastupujúca v osemdesiatych rokoch, treťou generácia, ktorá sa presadzuje od deväťdesiatych rokov. Popri Zoë Jennyovej do nej patrí aj Peter Stamm. Jeho oceňovaný román Agnes (1998) vyšiel u nás pred štyrmi rokmi v Ikare. O tri roky po ňom napísal Približnú krajinu, ktorá v slovenčine vyšla v tomto roku. Jej dej sa opäť neodohráva vo Švajčiarsku, aj keď tentoraz je geograficky bližšie. Zatiaľ čo sa milenecká dvojica z románu Agnes stretávala v Chicagskej verejnej knižnici, v Približnej krajine sa ocitáme na severe Európy.
Kathrine nemá ešte ani tridsať, ale už má za sebou jedno nevydarené manželstvo a druhé sa jej začína rozpadať pod rukami. Podarilo sa jej vydať do rodiny, ktorá je mimoriadne spokojná so svojím synom a pri spoločnom saunovaní ju svokor nabáda, nech sa neostýcha, veď sú jedna rodina. Pri prvom náznaku problémov a možnosti, že jej manžel nie je až taký superman, ako si všetci mysleli, však rýchle na nové rodinné putá zabúdajú.
Peter Stamm patrí k nenápadným autorom, neohuruje formou ani vyumelkovanými príbehmi, jeho prózy nevyrážajú dych a zrejme nemá fanklub plný oddaných fanatikov. V jeho písaní cítiť, že medzi odbory, ktoré študoval (a kvôli písaniu nedoštudoval), patrila aj psychológia a psychopatológia. V románe portrétuje ženu, čo sa vyberie na očistný výlet na juh, kde je určite viac slnka a možno aj lepšie vzťahy. Každá podobná očistná cesta je tak trochu ilúziou, človeku však stúpne sebavedomie už len vďaka tomu, že sa na ňu odhodlal.
Na spiatočnej ceste z Paríža Kathrine stretáva tri Nemky na výlete v Nórsku. Hoci sa aj o Nemcoch tvrdí všeličo, jedna z nich má jasný obraz o severanoch. V akejsi štúdii čítala, že majú počas dlhej zimy zníženú mozgovú aktivitu. „Ako svište. Cez leto si vypasú sadlo a v zime sedia doma, pozerajú televíziu a dopúšťajú sa incestu." Kathrine aspoň v tomto momente pocíti potrebu brániť svoj priestor, keď tvrdí „nie sme idioti len preto, že žijeme tu hore".
Stammov román Agnes hovorí o tom, čo všetko sa musí urobiť a čo by sa robiť nemalo, aby ľudia dokázali udržať svoj milostný vzťah, post-milostná Približná krajina skôr skúma, ako sa od vzťahov na chvíľu oslobodiť a nazbierať trochu optimizmu potrebného na ďalší milostný experiment.
