Už tri desiatky hercov podpísali vyhlásenie, ktorým chcú upozorniť na zlé narábanie s verejnými zdrojmi určenými na podporu pôvodnej tvorby.
BRATISLAVA. Zuzana Fialová, Táňa Pauhofová, Emil Horváth, František Kovár, Ľuboš Kostelný, Robert Roth. To sú mená niekoľkých z tridsiatky hercov, ktorí žiadajú transparentné rozdeľovanie peňazí na pôvodnú tvorbu v Slovenskej televízii. Vedenie televízie ich aktivitu odmieta komentovať.
Herci tvrdia, že sú za jasný systém, „ktorý by v nasledujúcich obdobiach zabezpečil prostriedky na výrobu nielen vybranej skupine lobistov a takzvaných podnikateľov, ale financoval by výrobu naozajstnej pôvodnej tvorby."
Umelci a protest
Najväčšia protestná iniciatíva umelcov po roku 1989 mala názov Zachráňme kultúru. V rokoch 1996 a 1997 sa umelci viackrát postavili proti vtedajšiemu ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi (HZDS) a jeho spôsobu riadenia a financovania kultúry. Najznámejšou akciou bolo obsadenie budovy ministerstva, kam umelcov prišli podporiť aj poslanci vtedajšej opozície.
Verejnosť za verejnoprávnosť
Viacero známych osobností v roku 2005 protestovalo proti tomu, kam údajne smerovala Slovenská televízia pod vedením Richarda Rybníčka. Ich nespokojnosť sa týkala najmä komerčných programov, ktoré nepatria do verejnoprávnej inštitúcie. Dnes sa k iniciatíve takmer nikto z vtedajších signatárov nehlási.
Skupina nezávislých producentov a filmových tvorcov vyjadrila v máji tohto roku nespokojnosť s tým, ako začal fungovať Audiovizuálny fond a žiadali zmeny. Sedemdesiat signatárov vo výzve uviedlo svoje znepokojenie nad tým, že v prvom kole programu Podpora vývoja, tvorby a produkcie audiovizuálnych diel dostali takmer pätinu všetkých rozdelených peňazí spoločnosť predsedu rady fondu Patrika Pašša Trigon Production a spoločnosť podpredsedníčky Petry Kolevskej Artreal. asd
Čierna diera na peniaze?
František Kovár bol konkrétnejší. „Situácia v STV ma zaujíma ako diváka i ako interpreta," tvrdí.
„Už dlho Slovenská televízia vyzerá ako čierna diera, do ktorej len tečú peniaze. Aj preto by mali byť finančné toky v nej transparentnejšie. Po toľkých rokoch by sme sa my, aj verejnosť mohli o nich niečo dozvedieť."
Motiváciou Roba Rotha bolo, že sa nemohol pozerať na „bezostyšné plytvanie našimi peniazmi". Podľa neho sa do STV len lejú peniaze, ktoré miznú v nenávratne.
Okrem výziev na transparentnosť s prideľovaním peňazí na pôvodnú tvorbu v STV a cez Audiovizuálny fond sa umelci v otvorenej výzve postavili za návrh zlúčenia verejnoprávnych médií: „Musíme konštatovať, že za danej situácie považujeme kroky ministerstva kultúry za očistu Audiovizuálneho fondu a zlúčenie STV a SRo za jediné možné."
Gašparovičovi sa zákon nepáčil
Prijatie zákona o vzniku Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS) je podľa signatárov nevyhnutnou súčasťou vytvorenia transparentného systému prideľovania peňazí. Zákon najskôr prezident Ivan Gašparovič nepodpísal. Parlament však jeho veto prelomil. Od 1. januára 2011 sa tak Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) zlúčia do jednej inštitúcie.
Výzva hercov prichádza sedem mesiacov po tom, ako skupina nezávislých producentov a filmových tvorcov protestovala proti tomu, ako funguje Audiovizuálny fond. Ten nahradil dovtedajší grantový program ministerstva kultúry pre filmárov.
Je jednou zo signatárok výzvy. Podľa nej chýba v televízii kontrola, čo zneužíva niekoľko producentov.
Vo vyhlásení ste vyjadrili znepokojenie nad narábaním s verejnými zdrojmi určenými na podporu pôvodnej tvorby v Audiovizuálnom fonde a STV na základe Zmluvy so štátom. Čo to konkrétne znamená?
„Znamená to, že do Slovenskej televízie a do Audiovizuálneho fondu idú štátne peniaze, čo je v poriadku, ale neexistuje tam nijaká kontrola. Výsledkom je to, čo môže pocítiť, alebo to už dávno pocítil každý občan tejto krajiny, a to, že pôvodná tvorba neexistuje napriek tomu, že sú na to vyčlenené finančné zdroje štátu. Peniaze sa musia logicky niekde strácať. Myslím, že končia v súkromných rukách na súkromné účely.“
Kde sa strácajú?
„Ide o zopár kváziproducentov, niektorí z nich sú poskrývaní aj za mecenášov politických strán. Je to skrátka práčka peňazí, krytá vedením Slovenskej televízie.“
Ste za jasný a transparentný systém. Čo to je?
„Poviem príklad zo súčasnosti, keď môžete ako producent požiadať, vylobovať a získať peniaze, ale nemusíte za to nič nakrútiť. Stačí, ak si ich vyúčtujete. To je jeden z mnohých príkladov netransparentnosti.“
Vo vyhlásení píšete, že zlúčenie STV a SRo považujete za jediné možné. Prečo ste sa postavili na stranu ministra kultúry?
„To je asi najkontroverznejšia časť celého vyhlásenia, pretože o tom, že sa v STV kradne, nikto nepochybuje. Podľa nás nie je v súčasnej STV možné robiť zmeny, musí sa zmeniť právny subjekt. Možno to zlúčenie bolo trochu zle odkomunikované, a preto okolo toho vznikla trochu hystéria. Ale situácia je už tak ďaleko, že buď STV skončí, alebo sa dá ozdraviť iba týmto jediným spôsobom. Aj keď to na prvý pohľad nie je sympatické, má to logiku, budú sa dať riešiť veci, s ktorými sa v tejto chvíli nedá pohnúť.“
Pred piatimi rokmi niektorí ľudia podporili výzvu Verejnosť za verejnoprávnosť, ku ktorej akoby sa dnes nikto nehlásil. Nie je vaša výzva podobná?
„Dúfam, že nie. My, umelci, očakávame od ministerstva kultúry, že veci sa vyriešia do dôsledkov.“
Čo to znamená?
„Je to výzva, aby sa robili veci poriadne, transparentne, s postihmi.“
Čiže ide o to, aby sa dali kontrolovať štátne peniaze?
„Samozrejme, že ide o ne. Ľudia majú právo dozvedieť sa, kam idú. V rezorte kultúry sa stále pracuje s peniazmi na úrovni raného kapitalizmu.“
