Na sklonku roka vzniklo jedno z najzaujímavejších cédečiek u nás. Dala ho dokopy netradičná zostava hudobníkov. .
O super skupinách sa väčšinou hovorí u rockerov. Pred dvomi rokmi jedna vznikla aj na Slovensku, no tvoria ju traja klasickí muzikanti a jeden rabín. Ich debutové cédečko, ktoré dostalo názov Chasidské piesne, má za sebou úspešný krst.
Stretnutie pri xeroxe
Na začiatku bolo stretnutie violončelistu Jozefa Luptáka s bratislavským rabínom Baruchom Myersom: „Už dávnejšie mi hovoril, že má sen urobiť niečo z chasidských piesní v trochu inom podaní. Potom sme sa raz stretli v xeroxárni, kde sa k tomu nápadu vrátil. Začali sme sa stretávať, doniesol dve veľké knihy s chasidskými pesničkami. Rozprával mi o ich histórii, o ich previazanosti na náš región, na našu hudbu a mne sa to hrozne zapáčilo,“ spomína Jozef Lupták.
Rabín však nezohral iba úlohu iniciátora projektu. Ukázalo sa, že vyštudoval hudbu a venoval sa džezu. Takže sa posadil za klavír. Keď si spolu s Luptákom prehrávali chasidské piesne, zhodli sa, že by to bolo dobré obohatiť o nejaký iný nástroj. „Prvý mi napadol huslista Miloš Valent, ktorý má blízko k tomu druhu improvizačného umenia a k židovskej kultúre, potom sme prizvali akordeonistu Borisa Lenka, čo sa nám hodilo preto, že aranžmány budú mať širšie harmónie.“
Chasidské piesne si netreba pliesť s klezmerom. Ide o úplne inú hudbu. Pre Luptáka je tento projekt zaujímavý tým, že piesne sú jednoduché a priamočiare, no nie lacné. „Tým sú veľmi variabilné, dá sa s nimi zaujímavo pracovať. A pre mňa je to veľká radosť spolupracovať práve s týmito tromi ľuďmi.“
Aranžmány vznikali spontánne alebo každý priniesol nejaký vlastný nápad. Istý čas trvalo, kým sa zladili spoločné predstavy, no tu hrajú traja profesionálni muzikanti, posledné slovo mal rabín: „Chasidské piesne majú pre Chasidov veľmi silné posolstvo, sú vyjadrením ich viery a duchovnosti. Je veľmi dôležité, aby v nich vyznela melódia. Slová používajú len výnimočne, lebo veria, že porušujú ducha hudby alebo toho, čo má pieseň povedať.“
Kde a kedy hrať
Duchovný rozmer trochu komplikuje koncertovanie, pretože sa musia hľadať neutrálne miesta a vhodné termíny. V piatok napríklad rabín hrávať nemôže, v sobotu až po západe slnka a počas roka má podľa židovského kalendára určité obdobia, keď nemôže hrávať vôbec.
Lupták zase okrem klasickej hudby hráva s Afterphurikane, podobne nabitý program majú aj Valent (šéf súboru Solamente naturali) a Lenko, ktorý funguje v Triangu, Požoni sentimentál a iných projektoch.
Na druhej strane, vždy keď sa im podarí stretnúť, užijú si to. Cédečko vyšlo iba pred pár dňami, ale už majú plány na nové: „Chceme, aby to bolo trochu iné. Aby sa to neopakovalo. Chasidské piesne sú buď tanečné, alebo meditačné. Je to úplne iná hudba ako klezmer. Teraz by sme viac chceli robiť také až pochodové.“
Po premiére na festivale Konvergencie už majú za sebou niekoľko koncertov. Boli už napríklad aj vo Švajčiarsku: „Hrali sme v Lugane, v múzeu Hermana Hesseho. Úžasne to prijali, hneď si pýtali cédečká. Rabín má veľmi dobré kontakty v Amerike, jeden jeho priateľ je napríklad blízky človek Boba Dylana. Ja tomu nedávam veľké šance, ale určite sa pokúsime hrávať čo najviac,“ naznačuje Lupták exportný potenciál Chasidských piesní.
