Sir Bob Geldof sa už nebude snažiť zmeniť svet. Dnes chce robiť iba hudbu. Svätý Bob, hlavný organizátor Live Aid, najväčšieho svetového rockového koncertu, sa rozhodol vrátiť na hudobnú dráhu a vyspievať svoje osobné peklo, ktorým prešiel posledným desaťročím.
„Ľudia očakávajú, aby som stále zachraňoval sprostý vesmír. Všetko, čo chcem dnes robiť, je vrátiť sa späť k hudbe,“ povedal Geldof pre Reuters pred naplánovaným celosvetovým turné od USA až po Austráliu, ktoré číta 120 rôznych zastávok.
Namiesto milovanej hudby sa v deväťdesiatych rokoch stal námetom pre tabloidy. To všetko pre manželský rozchod so žurnalistkou a televíznou moderátorkou Paulou Yatesovou, ktorá sa zamilovala do speváka INXS Michaela Hutchenca. Smutný príbeh sa tým však neskončil. Hutchence sa zasamovraždil v roku 1997 a Yatesová sa predávkovala o tri roky neskôr. Geldof, ktorý sa predtým staral o tri dcéry z manželstva s Yatesovou, adoptoval aj Tiger Lily, dcérku, ktorú mala jeho bývalá manželka so spevákom INXS.
Zdá sa, že Bob Geldof sa preniesol cez bolesť a zapracoval na novom albume Sex Age and Death, ktorý vyšiel po dlhých rokoch spevákovho hudobného pôstu. „Nové pesničky sú možno trochu trápne, pretože sú príliš osobné,“ hovorí pre Reuters Geldof. Nechce však zostať na zozname odpísaných, tak ako nechce ťažiť z minulosti, keď ako spevák novovlnových The Boomtown Rats dobýjal na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov hitparády.
Bob Geldof, spoluautor Do They Know It‘s Christmas, najpredávanejšieho singlu v dejinách britského rocku, zorganizoval 13. júla 1985 benefíciu Live Aid pre hladujúce africké deti po tom, čo rok predtým videl dokument BBC o Etiópii. Koncerty boli v Londýne a vo Philadelfii, odkiaľ milióny dolárov putovali na výživu vyhladovených Afričanov. Aj napriek pomoci zomrelo v tomto kúte Afriky na nedostatok potravy asi 1,2 milióna ľudí.
Hovorilo sa o ňom v súvislosti s Nobelovou cenou za mier a kráľovná Alžbeta ho pasovala za rytiera. „Je to asi jediný človek, ktorý si vyslúžil rytierstvo za slovo fuck v televízii, keď vášnivo prosil o dary počas živého vysielania Live Aidu,“ napísala o ňom encyklopédia The Rough Guide.
Obrovský rozruch okolo Geldofa si však vypýtal daň – v zániku Boomtawn Rats. Prvý sólový album Deep Heart Of Nowhere sa páčil kritikom aj poslucháčom, skutočný úspech zaznamenala až pesnička The Great Song Of Indifference z roku 1990, v ktorej si robil vtipy zo seba aj sloganom „je mi jedno, že národ hladuje“.
S narastajúcimi rodinnými problémami sa vytrácal hudobný talent. Album Happy Club z roku 1993 prepadol a Geldof sa len stihol pripomenúť výberom Loudmouth, na ktorom bilancoval predošlú kariéru. Rozchod s Yatesovou na dlhý čas paralizoval jeho schopnosti. Dnes sa zdá, že má zúfalstvo za sebou. „Sme v poriadku. Deti sú spokojné, ja tiež,“ hovorí aj za mnohočlennú rodinu Ír, ktorý pomáhal miliónom, pomôcť sebe a svojej rodine však bolo zatiaľ najťažšou skúškou jeho života.
