UDALOSŤ ROKA 2010: KNIHA | FILM | VÝSTAVA | DIVADLO | HUDBA
O knihách Jána Roznera hovoríme s jeho vydavateľom ALBERTOM MARENČINOM.
Ako ste sa ako vydavateľ dostali k Roznerovi?
„Bol to starý priateľ môjho otca. Jeho druhá manželka Sláva Roznerová bola lekárka, krčiarka, vyberala aj moje nosné mandle. Naše rodiny sa poznali, najintenzívnejší kontakt sme mali práve v období, keď v 70. rokoch odchádzali z republiky. Boli u nás ešte deň pred odchodom."
Prečo jeho knihy začali vychádzať až posmrtne?
„Ešte počas života mal s jedným vydavateľstvom podpísanú zmluvu, ale kniha nebola dokončená. Sedem dní do pohrebu začal písať po smrti svojej prvej manželky, prekladateľky Zory Jesenskej v roku 1972. Jeho druhá manželka ho povzbudzovala, aby písal a nepodliehal depresiám. Bola to svojím spôsobom terapia. Druhá kniha, Noc po fronte, je výber z pozostalosti. Od smrti Jesenskej písal nepretržite a zostalo po ňom množstvo materiálu, ktoré už sám nespracoval."
Ján RoznerLiterárny, divadelný a filmový kritik, publicista a prekladateľ sa narodil v roku 1922 .
V rokoch normalizácie nesmel publikovať, v roku 1977 sa vysťahoval do Nemecka, kde aj v roku 2006 zomrel. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavil ako úspešný beletrista románom Sedem dní do pohrebu, knihou, v ktorej spracoval dramatické okolnosti pohrebu svojej manželky Zory Jesenskej.
Koľko toho napísal?
„Veľmi veľa, stále na svetlo vychádzajú nové a nové texty. Rozner mal predstavu otvoreného románu typu Joyceovho Odyssea, ktorý nemá začiatok ani koniec, je to súvislé rozprávanie. Teraz pripravujeme jeho tretiu knihu s pracovným názvom Výlet na Devín, písanú práve takýmto spôsobom, je to esejisticko-úvahové dielo. Názov je odvodený od toho, že v detstve bol Rozner chorý na pľúca a lekár jeho mame odporučil výlety na Devín, najlepšie loďou. Od toho sa kniha odvíja, rozpráva o Korunovačnom pahorku, Márii Terézii či vymieňaní sôch v meste, množstvo úvah a odbočiek patrilo k jeho spisovateľskej metóde. Je to príjemné rozprávanie zaujímavého človeka na zaujímavú tému, s veľkým osobným vkladom. Rozner píše intímne, sú to jeho najvnútornejšie pocity."
Prečítajte si, ktoré ďalšie knihy navrhovali na Knihu roka osobnosti.
Kedy spoznáte víťazov Pondelok - FILM
Utorok - VÝSTAVA
Streda - DIVADLO
Štvrtok - HUDBA
27. 12. -
UDALOSŤ ROKA
Dal sa úspech predvídať?
„Mal ambíciu knihy vydať, ale možno nie za života. Rukopis dvadsať rokov odkladal a do poslednej chvíle ho nechcel dať z rúk, zrejme mal nejakú zábranu, bál sa možno neúspechu. Pani Roznerová s veľkými obavami dávala vydavateľstvu prvý rukopis, ktorý bol v podstate dokončený. Sám som si nebol istý, či to bude niekoho zaujímať, v knihe Sedem dní do pohrebu je množstvo mien a kultúrnych a dobových odkazov. Mal som pocit, že ak niekto nepozná kontext, bude stratený. Nakoniec sa ukázalo, že aj pre toho, čo nevie, kto je Peter, je to zaujímavé. Kto vie, že je to Peter Karvaš, sa, samozrejme, baví oveľa viac.
Kniha roka
1. Ján Rozner: Noc po fronte (Marenčin PT)
2. Dušan Dušek: Holá veta o láske (Slovart)
3. Marián Andričík: Beatnici (Slovart)
4. Ivana Dobrakovová: Bellevue (Marenčin PT)
5. Laurent Binet: HHhH (Argo)
Niektoré mená Rozner úplne zahmlil, jeho manželka tam doplnila aspoň krstné mená. Na druhej strane bol veľmi krutý voči sebe samému a ak aj niekoho zosmiešňoval, bolo to preto, že sa snažil verne opísať situáciu a taká mu tá postava vyšla."
Čím dnes ľudí zaujal autor v podstate z iných čias?
„Aj bez ohľadu na úspech jeho kníh sa mi zdá, že vniesol do súčasnej slovenskej literatúry - ťažko ho nazývať súčasným autorom, ale jeho knihy vyšli až teraz - kvalitu a niečo nové, veľmi silný osobný vklad a emocionálne nasadenie. Je to zaujímavý človek, čo zaujalo aj čitateľov. V plejáde povrchnej komerčnej literatúry je zaujímavou výnimkou, ktorá potvrdzuje, že všetko úspešné nemusí byť nekvalitné."
Prečo ste dali svoj hlas knihe Noc po fronte?
Jana Bodnárová, spisovateľka
Kniha predstavuje autentické svedectvo o „slovenskom" čase tesne pred druhou svetovou vojnou, pre intelekt až „máraiovského" rozmeru, pre detailnú /a pritom nie nudnú/ koncentrovanosť textu.
Ján Štrasser, spisovateľ
To, čo je v tejto knihe najpôsobivejšie, je Roznerov zmysel pre situačné detaily, ktoré vie vylúpnuť a nasvietiť s neuveriteľnou presnosťou a až s obsedantnou vôľou po ich dôkladnej interpretácii. Ak sa diabol, ako vraví staré anglické príslovie, naozaj skrýva v detailoch, potom Ján Rozner bol (a je) diabolsky dobrý spisovateľ.
Katarína Kucbelová, poetka
Pre Roznera je charakteristické ústranie a odstup. Ústranie je aj spôsob, akým sa zaradil do slovenskej literatúry: z ústrania emigrácie, z ústrania časového odstupu, z ústrania smrti. Po vydaní druhej knihy Noc po fronte sa v úvahách, prečo sa svoje dielo nerozhodol publikovať ešte počas svojho života, môžeme ešte viac utvrdiť v tom, že práve snaha zachovať si odstup a udržať(ne)bezpečný pocit ústrania patrí k autorovmu naturelu viac ako kalkul, či iné dôvody. Myslím, že práve to robí z Roznera v slovenskej literatúre fenomén.
Anna Grusková, divadelníčka
Noc po fronte je kniha, poskladaná z fragmentov, autor sa jej vydania nedožil, no napriek tomu poskytuje komplexný čitateľský pôžitok z bohatej slovenčiny, z opisov starých, viac zlých ako dobrých čias, o ktorých rozpráva citlivým, „oldschoolovým" štýlom...
Radoslav Passia, literárny vedec
Kniha Noc po fronte potvrdila prozatérske umenie Jána Roznera, autora vlaňajšieho prekvapenia našej literárnej scény - autobiografickej knihy Sedem dní do pohrebu. Vďaka Roznerovej evokačnej schopnosti má aj naša literatúra svoj „učebnicový" príklad osudu stredoeurópskeho intelektuála zaznamenaný v esteticky silnej a čitateľsky príťažlivej podobe.
Prečo nová anketa
Hoci vieme, aké zjednodušujúce je robiť v umení rebríčky, odhodlali sme sa vyhlásiť Kultúrnu udalosť roka v piatich kategóriách. Z vašich reakcií totiž vieme, ako si ceníte, ak píšeme o tom, čo veľké sa deje v umení podľa ľudí, ktorých si vážite.
Oslovili sme takmer dvesto ľudí, umelcov, teoretikov, organizátorov, kultúrnych aktivistov i novinárov. V prvom kole mali napísať, čo ich v uplynulom roku najviac zaujalo - ktoré nové knihy (domáca tvorba i preklady), aké filmy, hudba (CD alebo koncerty), výtvarné umenie (výstavy) a divadelné predstavenia.
V každej kategórii vzniklo päť nominácií, z ktorých v druhom kole 90 hlasujúcich vybralo víťazov. Po sviatkoch v denníku SME ešte nájdete rozhovor s celkovým víťazom ankety, kompletné hlasovanie všetkých oslovených ľudí a ich komentáre.
Oliver Rehák, vedúci oddelenia kultúry denníka SME
