Filmom roka sa stala Hranica, dokument Jara Vojteka

Film o rozdelenej dedine je taký absurdný, že sa mu dá porozumieť len srdcom.

Jaro Vojtek (vpravo) pri nakrúcaní filmu Hranica. Neísť naň do kina nebol bohvieaký nápad, ale tento rok sa dá ešte stihnúť. Pred pár dňami vyšiel na DVD.(Zdroj: LEONS PRODUCTION)

UDALOSŤ ROKA 2010: KNIHA | FILM | VÝSTAVA | DIVADLO | HUDBA


Nakrúcate atrakciu? pýtali sa režiséra Jara Vojteka v Slemenciach na východe Slovenska. Nie, nenakrúcal. Hranica je autentickým a citlivým filmom o krutosti moci a ľudskom nešťastí.

BRATISLAVA. S filmom Hranica si Jaro Vojtek tento rok celkom dobre pocestoval. Minulý mesiac ho chceli vidieť v Grenobli a on už si vedel predstaviť, čo ho tam asi bude čakať. Divákom na Západe sa ťažko vysvetľuje, ako mohli politici bezohľadne rozdeliť malú dedinu medzi Slovensko a Ukrajinu a potom tú hranici medzi nimi tak prísne strážiť, keď obe krajiny patrili do jedného, socialistického bloku.

Ale po projekcii sa ohlásil muž, ktorý bol špeciálne ťažký prípad. „Spýtal sa ma, či sa za dokumentaristu náhodou iba nevydávam, skôr by vraj uveril, že som dokonalý režisér hraných filmov," hovorí Vojtek. „Povedal som mu, že už len na kulisy by som nikdy nemal peniaze. Aj tak mu trvalo ešte dvadsať minút, kým uveril, že to, čo videl, je pravda."

VÝSLEDKY

1. Jaro Vojtek: Hranica
2. Jan Švankmajer: Prežiť svoj život
3. Michael Haneke: Biela stuha
4. Katarína Kerekesová: Kamene
5. Marek Šulík, Jana Kovalčíková: Cigarety a pesničky

Vydávam sa

Francúzovi sa však netreba diviť. Ani Jaro Vojtek najprv takej story nechcel veriť. O Slemenciach mu rozprával spolužiak, a hoci to bolo presvedčivé rozprávanie, pretože spolužiak sa tam narodil, pravdepodobnejšie sa mu zdalo, že chlapec bude asi trochu mimo. „Musel som to vidieť a raz cez prázdniny som tam teda zašiel. Cestoval som dva dni a na konci cesty som naozaj natrafil - na rampy."

Hoci Slemence rozdelili v roku 1946 a Vojtek tam prišiel až pätnásť rokov po komunizme, nemusel chodiť do archívu, aby po nezmyselnom rozhodnutí našiel stopy. „Je to čudný, absurdný priestor. Cítil som, že vo vzduchu sa stále vznáša strach."

Ani on sám nepôsobil na dedinčanov dobre. Predpokladali, že prišiel nakrútiť kurióznu televíznu reportáž o rozdelených rodinách a rozbitých vzťahoch v dedinke s maďarskou menšinou. „Ironicky sa ma pýtali: Atrakció? Atrakció?"

Až po niekoľkých mesiacoch pripustili, že za nimi prišiel úprimný režisér a pochopili, že taký bude aj jeho film. Po dvoch rokoch sa pred ním rozhovorila aj žena, ktorá asi najviac symbolizovala krutosť rozhodnutia štátnej moci: Po rozdelení Slemeniec dostali ľudia 24 hodín na to, aby sa vrátili do svojich domov. Jej dcéra to nestihla a potom sa s mamou nemohla už ani porozprávať, pretože cez prísne stráženú hranicu nemohla prejsť žiadna informácia. Takže sa k nej musela priblížiť v bielych šatách, aby aj rodina na druhej strane pochopili, že sa vydáva.

Bol som tam dvesto rokov

Jaro Vojtek pochopil, že zašiel tam, kde ľudské životy nemali žiadnu hodnotu a že našiel „mŕtvolu na resuscitačných prístrojoch". Ale rozumel tým ľudom bez duše. „Aj ja by som dopadol zle, rezignoval alebo sa utápal v alkohole, keby ma politici pripravili o kamaráta," hovoril.

Povedal by, že vďaka nástupu Juščenka sa do rozuzlenia jeho filmu nakoniec dostane aspoň náznak nádeje. Dúfal, že sa hranica uvoľní a vzťahy znormálnia. Ale videl, že ani cez otvorené rampy sa nechodí na návštevy, len po lacnejší tovar z Ukrajiny. „Mám pocit, že som tam strávil dvesto rokov, keď vidím, ako sa tam všetko zelektronizovalo. Neviem, či nebolo lepšie, keď stál pri hranici ruský vojak, pretože on bol aspoň človek."

Hranica mala premiéru na konci minulého roka na festivale v Jihlave a zvíťazila v sekcii dokumentov zo strednej a východnej Európy. Porota nemala pri hodnotení veľa možností, nadchla sa logicky: „Vo filme sa odráža niekoľko naliehavých problémov. Vidno v ňom odkaz komunizmu, ľahostajnosť vzdialených úradov, dôležitosť náboženstva a snahu rodín zostať spolu, napriek všetkým silám, ktoré ich rozdeľujú. To všetko je zaznamenané bohatou, podmanivou filmovou formou."

Prečo ste dali hlas filmu Hranica?


Peter Hunčík,
psychiater

Človek je smutný a pobúrený z toho, ako u nás dopadli niektoré menšiny, v akých podmienkach žijú v srdci Európy v 21. storočí a ako sa jej rozpadajú rodiny a vzťahy. V Maďarsku mi vyšla kniha, kde opisujem 50., 60. a 70. roky, mladí čitatelia na mňa pozerajú veľkými očami, myslia si, že mám zmysel pre humor a fabuláciu. Tak im chcem odkázať: Neprepadávajte nostalgii, choďte si pozrieť Vojtekov Hranicu. Takýto bol komunizmus neúprosný. Stačilo mu rozsekať naše vzťahy, aby nás zničil.

Martin Bútora,
sociológ

Je fantastické, že Hranica vyhrala, veľmi sa teším. V mojich očiach je to nesmierne silná a krásna, filmársky príťažlivá výpoveď. Sú v nej univerzálne, miestami šialené až groteskné obrazy o medziľudskej komunikácii. Svet je porozdeľovaný rôznymi hranicami, ktoré pretrvávajú v rôznych režimoch a v rôznych ľudských osudoch. Jaro Vojtek dokázal nakrútiť filmom o niečom, čo je neustále prítomné, ale o čom je neľahké rozprávať.

Ladislav Snopko,
dramaturg

Hranica je kompletné filmové dielo. Pod slovom kompletné nemyslím len to, že Vojtek je vynikajúci a režisér a že vynikajúcim spôsobom nakrútil film o nesmierne silnej téme. Myslím tým aj pozadie, pri akom Hranica vznikla. Podmienky, aké na tvorbu vytvára tím okolo producenta Maria Homolku, je pre slovenskú kinematografiu svetlom na jej ceste do budúcnosti.

Dušan Trančík,
režisér

Vojtekov film má vysokú hodnotu autenticity, je obrazom nezmyselného, absurdného ľudského trápenia. Hranice nás stále strašia a je výsmechom, že aj v 21. storočí existuje veľa fyzických aj psychických hraníc. Bol som predsedom poroty, keď Jaro Vojtek dostal cenu Igric - hodnotu jeho filmu ocenili všetci moji kolegovia.

Elena Flašková,
prekladateľka

Nielenže je to výborný, je to aj potrebný a prospešný film. Jaro Vojtek sa zaoberá vecami, ktoré by mali zaujímať nás všetkých. Hranicu nakrútil pôsobivo a pritom tak, aby zostala uveriteľná. To, čo v nej vidíme, nás môže posunúť dopredu. Poznám Jara a držím mu palce.

Prečo nová anketa

Hoci vieme, aké zjednodušujúce je robiť v umení rebríčky, odhodlali sme sa vyhlásiť Kultúrnu udalosť roka v piatich kategóriách.

Z vašich reakcií totiž vieme, ako si ceníte, ak píšeme o tom, čo veľké sa deje v umení podľa ľudí, ktorých si vážite.

Oslovili sme takmer dvesto ľudí, umelcov, teoretikov, organizátorov, kultúrnych aktivistov i novinárov. V prvom kole mali napísať, čo ich v uplynulom roku najviac zaujalo - ktoré nové knihy (domáca tvorba i preklady), aké filmy, hudba (CD alebo koncerty), výtvarné umenie (výstavy) a divadelné predstavenia.

V každej kategórii vzniklo päť nominácií, z ktorých v druhom kole 90 hlasujúcich vybralo víťazov.

Po sviatkoch v denníku SME ešte nájdete rozhovor s celkovým víťazom ankety, kompletné hlasovanie všetkých oslovených ľudí a ich komentáre.

Oliver Rehák,
vedúci oddelenia kultúry denníka SME

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 496
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 157
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 127
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 640
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 567
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 730
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 460
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 746
  9. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 363
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 183

Téma: Najdôležitejšie udalosti roka


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Dankovi poškodilo bozkávanie výložiek, za premiéra ho už väčšina nechce

Kým v decembri bol podľa agentúry Focus Andrej Danko favoritom na budúceho premiéra, dnes jeho akceptácia u ľudí výrazne klesla.

DOLNÝ ZEMPLÍN KORZÁR

Smer na východe už oslavuje MDŽ. Zabáva vtipmi o svokrách

Nikto nespomínal ističe, ceny elektriny, ani dôchodky.

ŠPORT

Českému brankárovi zapadol jazyk, život mu zachraňoval útočník súpera

Otras mozgu, zlomený a narazený zub, rozťatá pera.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

Neprehliadnite tiež

Vedel som, že tie Oscary pokašlem, hovoril moderátor. (najlepšie komentáre)

Filmové hviezdy priniesli na pódium rôzne poďakovania, ako aj politické komentáre.

Matt, Ben a Casey. Z hercov na odstrel sa stali oscaroví víťazi

Bratia Affleckovci a Matt Damon to dotiahli ďaleko. Ale inde, ako si mysleli.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop