UDALOSŤ ROKA 2010: KNIHA | FILM | VÝSTAVA | DIVADLO | HUDBA
Stretnutie so svojou osudovou ženou, výtvarníčkou Květou Fulierovou, označil Július Koller za „akciu mimoriadneho významu pre súčasnosť i budúcnosť“.
„Je to prvá a asi aj posledná expozícia takéhoto rozsahu,“ konštatovali kurátori Aurel Hrabušický a Petra Hanáková o výstave Júliusa Kollera Vedecko-fantastická retrospektíva, ktorá svojím komplexným pohľadom na tvorbu kľúčového človeka slovenského konceptuálneho umenia patrila medzi ozdoby tohtoročnej produkcie Slovenskej národnej galérie.
Top výstavy roka 20101. Július Koller: Vedecko-fantastická retrospektíva, SNG, Bratislava
2. Otis Laubert: Zvláštny výber, Dom umenia, Bratislava
3. Daniel Fischer: 8 statočných - vynáranie, Dom umenia, Bratislava
4. Jozef Jankovič: Svedectvo na okraji, Danubiana, Bratislava
5. Juraj Bartusz: gestá / body / sekundy, SNG, Bratislava
Umenie nie, kultúra ánoPravda, u Kollera treba so slovkom umenie zaobchádzať veľmi opatrne, sám sa dôrazne situoval mimo umenia, čo naliehavo deklaroval napríklad aj v sérii oznámení či telegramov, hrajúcich sa so slovkom umenie a jeho spochybňovaním (Ume?nie! alebo NedorozUmenie).
Zato kultúra bola preňho všetko, „celý štýl života“, v ktorom s neuveriteľnou imagináciou vytváral stovky rozmanitých takzvaných kultúrnych situácií.
Počet vystavených artefaktov a dokumentov si kurátori trúfli iba odhadnúť, možno hovoriť asi o tisícke exponátov najrôznejšieho druhu. Popri tých, ktoré sú v majetku galérie hlavne od výtvarníčky Květy Fulierovej, tvorili výstavu aj mnohé ďalšie skryté tromfy tejto Kollerovej osudovej ženy.
„Nad výberom sme s kurátormi strávili dlhý čas, hlavne pri rozhodovaní o tom, či majú byť vystavené aj veci veľmi súkromného rázu,“ hovorí pani Fulierová. „Bola to najmä Petra, ktorá neustále dobiedzala, či nemám ešte niečo v zásobe. Nakoniec som rada, že som sa nechala presvedčiť a poskytla som jej dokumenty, ktoré dopĺňajú obraz nielen Kollerovej tvorby, ale často sú aj kľúčom k jej pochopeniu.“
Na „obranu“ Hanákovej treba dodať, že jej úlohou pri príprave výstavy bola práve práca s archívnymi písomnosťami. Tie boli na výstave v početných vitrínach a tvorili akýsi protipól chronologickej vizuálnej časti expozície, o ktorú sa zasa staral Aurel Hrabušický.
Otáznik a U.F.O.„Obaja tu u mňa v byte objavovali stále ďalšie veci, až sme sa zhodli, že pri takejto veľkolepej retrospektíve by tam malo byť všetko,“ pokračuje Květa Fulierová. „No tento obraz som im predsa len nepožičala,“ zháči sa vzápätí. „A ani tento,“ ukáže na vedľajšiu stenu. „Niečo predsa len musí zostať iba pre mňa.“
So svojím životným partnerom sa bližšie zoznámila v roku 1969 na výtvarníckom zájazde v Taliansku. Koller toto osudové stretnutie príznačne nazval „akciou mimoriadneho významu pre súčasnosť i budúcnosť“. Prelom 60. a 70. rokov však preňho znamenal aj prihlásenie sa k otázniku ako k znaku svojej autorskej identity. „Začal som sa špecializovať na pochybovanie, až som sa sám sebe stal otáznikom.“
Ruka v ruke s otáznikovou identitou sa z Kollera stával aj ufonaut. Fascinovaný písmenami U. F. O., označujúcimi neidentifikovateľné lietajúce objekty, inscenuje týmto logom svoje povestné kultúrne situácie, teraz už Univerzálno-kultúrne Futurologické Operácie, keď týmto iniciálkam prisudzoval nové významy.
Prečítajte si, ktoré ďalšie výstavy v tomto roku zaujali osobnosti.
Náplasti na bolesti„Na lodžii nášho panelákového bytu v bratislavskej Dúbravke vedel večer trpezlivo i nedočkavo vábiť vystretou rukou vytúžené U. F. O.,“ s úsmevom spomína pani Fulierová a len ona vie(?), ako to jej partner naozaj myslel. „Už som si zvykla na takéto otázky, ako aj na tú, či vôbec mohli dvaja ľudia s takým diametrálne odlišným umeleckým programom spolu fungovať. Mohli, a veľmi dobre.“
Maliarka, grafička a fotografka, ktorej večnou inšpiráciou je hudba a hudobníci, sa stala spoluiniciátorkou mnohých Kollerových akcií. „Navyše, bola som jeho dvornou dokumentaristkou s fotoaparátom.“ Viackrát vystavovali aj spoločne, naposledy v roku 2007 v Brne v Galerii Na bidýlku. „To bolo mesiac po náhlom úmrtí môjho ufonauta a dlho chystanú akciu som chcela zrušiť. Organizátori ma však nakoniec uhovorili a urobili dobre.“
Náplasťou na bolesť bola pre ňu aj príprava vlastnej monografie Metamorfózy hudby (inak viacnásobne ocenenej v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2008). Možno trochu nad rámec témy nemohla v knihe nevenovať Júliusovi Kollerovi dva „hudobné“ obrazy - Hommage á U.F.O.-naut J. K. a Nedokončená...?
Ten otáznik by jej milovaný ufonaut určite ocenil, ba pani Květa si myslí, že to slovko by je tam úplne zbytočné.
Prečo ste dali svoj hlas výstave Júliusa Kollera?
Beáta Jablonská, kunsthistorička
Dielo modelovej postavy slovenského konceptuálneho umenia dokázali kurátori Petra Hanáková a Aurel Hrabušický predstaviť nie ako muzeálnu hommage uzavretého diela mŕtveho umelca. Naopak. Akoby votreleckou prezentáciou kúskov z autorovho archívu prijali herný princíp kollerovskej dekonštrukcie, ale teraz už bez neho. Alebo nie?
Ladislav Snopko, dramaturg
Keď tesne po Nežnej revolúcii v rámci cyklu Sondy uviedlo nové vedenie SNG výstavu Júliusa Kollera (jej kurátorom bol aj vtedy Aurel Hrabušický), ozývali sa z radov ešte aj dnes renomovaných kunsthistorikov vážne výhrady. Konceptuálne umenie v koncepte „ich umenia" nemalo miesto. Či ho má dnes neviem posúdiť a ani ma to nezaujíma. Čo ma však veľmi zaujalo a nesmierne potešílo je, že našlo svoje miesto v prostredí kultúrnej verejnosti Slovenska a komplexná výstava z diela Júliusa Kollera sa stala udalosťou roka.
Gabriela Kisová, galeristka
Vynikajúca retrospektíva Juliusa Kollera v SNG veľmi prístupne a pútavo predstavila tvorbu umelca svetového formátu slovenskému publiku. Bola som na nej dvakrát a veľmi ma inšpirovala.
Boris Kršňák, dramaturg
Výstava Júliusa Kollera by konečne mohla pootvoriť dvere slovenskému konceptuálnemu umeniu do sveta, pretože, bez pátosu, taký koncept, aký bol na Slovensku v 60. až 80. rokoch, nebol nikde na svete! A „Spätný chod" bol jednou z mála slovenských výstav v Prahe, zaujal, oslovil a mal dokonca aj reflexiu v tlači...
Jana Kapelová, výtvarníčka
Vedecko-fantastická retrospektíva Júliusa Kollera umožnila snáď prvýkrát vniknúť detailnejšie do jednotlivých tvorivých období autora. Slovenské publikum tak mohlo v plnej miere spoznať tú vtipnejšiu stránku konceptuálneho umenia. Dôležité je, že výstava vznikla v takomto rozsahu, škoda, že nie ešte počas Kollerovho života a v dialógu s ním. Slovenský U.F.O.-naut je ideálnou osobnosťou, ktorá môže slovenské umenie rovnocenne reprezentovať aj v širšom medzinárodnom kontexte.
Prečítajte si,
ktorá kniha najviac zaujala a ktorý film sa skloňoval
v tomto roku najčastejšie.
