TEHERÁN, BRATISLAVA. Pred tromi rokmi prišiel iránsky režisér Jafar Panahi do Trenčianskych Teplíc, bol predsedom poroty festivalu Artfilm. Vtedy sme mali štastie my aj on.
Dnes už Panahi cestovať nemôže. Pondelok ho iránsky súd poslal na šesť rokov do väzenia a dvadsať rokov nebude môcť prejsť cez hranice. Ešte horšie, nebude môcť nakrútiť žiaden film, napísať scenár, poskytnúť rozhovor, povedať svoj názor.
Protištátny režisér
Jafar Panahi v rozhovore pre SME povedal, že pre uzavreté režimy nie je nebezpečný tvorca, ale myšlienka, ktorú reprezentuje. Doma ho za nebezpečného tvorcu považovali a jeho filmy systematicky zakazovali.
Bol medzi prvými, čo sa prihlásili ku kampani proti legálnej diskriminácii žien, a keď jeho dcéru nepustili na futbalový štadión, rozhodol sa nakrútiť film Ofsajd.
Miestne úrady ho za to chceli dávno zlikvidovať a hľadali cestu, ako ho zatknúť. Pritom vedeli, že svet si ho váži a bude na to reagovať. Panahi je zásadné meno súčasnej kinematografie, spolu s režisérom Abbasom Kiarostamim exportujú do sveta „novú iránsku vlnu“.
Za Ofsajd dostal v roku 2006 Strieborného medveďa z Berlinale, za film Biely balón Zlatú kameru na festivale v Cannes a s filmom Kruh zvíťazil na festivale v Benátkach.
Príležitosť zatknúť ho prišla vlani. Po júnových voľbách sa v Iráne začalo manifestovať proti prezidentovi Ahmadínedžádovi.
Štátna moc usúdila, že nepokojné demonštrácie určite inšpirovali Panahiho, aby počas nich nakrútil nový film, samozrejme, protištátny. Panahi to popieral, napriek tomu sa pred obvineniami neubránil a tento rok v marci sa dostal prvýkrát do väzenia.
Slzy Juliette Binoche
To už bolo v čase, keď ho do Cannes pozývalo vedenie festivalu, tento rok mal byť členom hlavnej poroty. K znepokojeným francúzskym filmárom a ministrovi kultúry Frédéricovi Mitterrandovi sa pridal aj Oliver Stone, Francis Ford Coppola, Robert de Niro, Martin Scorsese aj Steven Spieleberg. Ich snaha nikam neviedla, Panahi zostal bez pasu a jeho stolička na otváracom aj záverečnom ceremoniáli prázda.
Do Cannes cestoval len režisér Kiarostami, ktorý mal v hlavnej súťaži svoj film Certified Copy. Bol láskavý a solidárny, neprekážalo mu, že počas jeho tlačovej konferencie sa väčšinou hovorilo o Panahim.
Jedna iránska novinárka na ňu prišla so správou, že Panahi práve začal hladovku, pretože protestoval proti podmienkam, aké musel vo väzení znášať. Herečka Juliette Binoche, ktorá hrala v Kiarostamiho filme hlavnú úlohu a bola na tlačovke tiež, sa vtedy rozplakala.
Raz niečo nájdeme
Festival predsa len našiel spôsob, ako uväzneného režiséra v Cannes sprítomniť – vytiahol starší videorozhovor. Panahi v ňom hovorí, že je na vyšetrovanie zvyknutý, už niekoľkokrát ho zadržali a len tak, preventívne, ho dlhé hodiny vypočúvali.
Raz mu slúžiaci policajt povedal, či skôr prisľúbil: „My raz na vás nájdeme aj niečo konkrétne.“ A keď Panahi z vyšetrovacej miestnosti odchádzal, ešte za ním stihol zakričať: „Mimochodom, ten váš film Kruh, ten sa mi celkom páčil.“
V máji Jafara Panahiho prepustili na kauciu, zaplatil 200–tisíc dolárov, ale konečné rouzhodnutie je kruté. Je možné, že nové hnutie za oslobodenie Panahiho bude vychádzať z Francúzska, pretože tam sa počas festivalu v Cannes začalo.
Programový riaditeľ Thierry Frémaux dnes už vyzýva svetových filmárov, aby sa zorganizovali do akčného výboru. Filozof Bernard–Henri Lévy hovorí, že „Teherán rozpútal vojnu proti umelcom a občianskej spoločnosti kompletne“. Dúfa, že sa nájde cesta, „aby hlasu rozumu porozumel aj režim, ktorý sa zbláznil“.
