Animovaný film Na vlásku je skôr produktom konfekcie ako duchaplnosti, aj tak však nie je sklamaním.
Americký portál Rottentomatoes uvádza, že film Na vlásku pochválilo 88 percent recenzentov a spokojnosť s ním vyjadrilo 91 percent divákov. Snímku nominovali na Zlatý glóbus ako najlepší animovaný film a za pesničku. Napriek tomu sa európskym kritikom nepáči. Vyčítajú jej tuctový dej, schematizmus, nepôvodnosť, disharmóniu a nesúdržnosť.
RECENZIA / FILM
NA VLÁSKU
USA, , 2010, 92 minút.
Réžia: Nathan Greno, Byron Howard. Výtvarník: Dan Cooper, David Goetz.
V slovenskom znení: Alžbeta Bartošová, Roman Pomajbo, Jozef Domonkos.
Keď sa kôň zmení na psa
Problém je v odlišnom vnímaní rozprávok. V Európe vyrastáme na ľudových rozprávkach, ktoré oslovujú spoločenské podvedomie. Dokonca aj umelé rozprávky spravidla rešpektujú filozofiu a poetiku ľudovej slovesnosti. Američania vyrastajú na komiksoch a superhrdinoch. Nám by sa zdalo čudné, ak by ded Vševed nemal tri zlaté vlasy, ale dva alebo päť.
Američanov neudiví, ak princezničkiným domácim maznáčikom je chameleón, ak sa kôň začne správať ako pes, či ak sa z nebezpečného hrdloreza vykľuje citlivý mím.
Nesporným problémom je, že tvorcovia sa až príliš nechali inšpirovať Shrekom. Nielen pestrou paletou bizarných rozprávkových zloduchov, ale aj princípom negácie tradičnej rozprávky, obracania rozprávkových kánonov naruby. Namiesto udatného princa je tu zlodej Flynn Ryder, namiesto ušľachtilej princezničky zmätená teenagerka a namiesto zlej čarodejnice matka Gothel, bažiaca po večnej mladosti.
Nájdete aj Indianu Jonesa
Negatívne európske kritiky však spôsobili najmä prehnané očakávania, vyvolané vyjadreniami Johna Lassetera. Tvorca skvelých filmov Toy Story a Život chrobáka je známy ako duša štúdií Pixar.
Lenže po tom, ako sa Pixar spojil so štúdiami Walta Disneyho, sa Lasseter stal kreatívnym riaditeľom Walt Disney Animation Studios, ktoré v minulosti vytvorili rodinné animované filmy ako Udatné kuriatko, Tajomstvo Robinsonovcov či Blesk. Na vlásku nadväzuje práve na tieto snímky, nie na tvorbu Pixaru. Je viac produktom konfekcie, má sadnúť čo najširšiemu okruhu divákov.
Treba však priznať, že forma, vychádzajúca z gýčovo-romantických rokokových obrázkov francúzskeho maliara Jeana-Honoré Fragonarda, ponášajúca sa viac na oživenú maľbu ako na realistickú animáciu, je prinajmenšom zaujímavá. Atraktívnosť zvyšujú malebné stereoskopické efekty 3D.
Rozhľadenejších divákov zaujmú i mnohé odkazy – nielen na Robina Hooda a Errola Flyna, ale aj na Indianu Jonesa či dokonca na snímky Ridleyho Scotta Gladiátor a Blade Runner. Milovníkov muzikálov zasa potešia pesničky oscarového Alana Menkena, v duchu populárnej hudby šesťdesiatych rokov.
Publikum bez prehnaných očakávaní sa zabaví a film tak do istej miery supluje aj vianočné snímky, ktoré tohto roku v sviatočných kinách chýbajú.
